Švajčiarski experti sa podujali na zaujímavý experiment. Otestovali okolo 200 vzoriek medu pochádzajúcich z rôznych častí sveta, aby sa presvedčili, do akej miery sú kontaminované chemikáliami. Výsledok je prekvapujúci.
Až 75 percent z analyzovaných vzoriek obsahovalo aspoň jeden z piatich druhov insekticídov nazývaných neonikotinoidy. Výsledky výskumu vedci publikovali v časopise Science. Podľa odborníkov ide o bežný druh pesticídov, ktorých obsah bol v medoch nízky a konzumácia takéhoto medu je zo zdravotného hľadiska bezpečná. Tretina z medov však obsahovala látky, ktoré môžu škodiť včelám. Neonikotinoidy patria medzi najrozšírenejšie pesticídy na svete a niektoré štúdie upozornili na znepokojujúcu súvislosť medzi chradnúcim zdravím medonosných včiel a používaním týchto látok.
Čítajte viac: Žena pila celý rok každé ráno teplú vodu s citrónom a medom: Tu je výsledok!
Najvyššie koncentrácie chemikálií boli prítomné v medoch pochádzajúcich zo Severnej Ameriky, potom z Ázie a Európy. Paradoxom je najmä európsky nález, pretože Európska únia v roku 2013 oficiálne nariadila obmedzenie postrekov obsahujúcich tieto problematické látky.
Sú vysoko perzistentné
Podľa slov Alexandra Aebia z University of Neuchatel sa ale spotrebitelia nemusia báť: „Museli by sme konzumovať príliš veľa medu a iných kontaminovaných výrobkov, aby sme spozorovali ich účinok. Je to však varovanie a výzva k opatrnosti,“ povedal švajčiarsky výskumník pre BBC.
„Neonikotinoidy sú v životnom prostredí vysoko perzistentné a často prenikajú do pôdy, vôd a dostávajú sa aj do divo rastúcich kvetov,“ upozornil biológ Dave Goulson z University of Sussex. Neonikotinoidy na hmyz pôsobia neurotoxicky, aj preto našli expanzívne uplatnenie v poľnohospodárstve. Kvôli hromadeniu sa v prírode a komplikovanému odbúravaniu však predstavujú riziko pre životné prostredie.
Počet včiel a iných opeľovačov klesá už viac ako 10 rokov. Odborníci to pripisujú kombinácii viacerých faktorov, ako sú pesticídy, parazity, choroby, zmeny klímy a nedostatočná rôznorodosť pestovaných plodín. Ďalší odborníci zase tvrdia, že švajčiarska štúdia je príliš malá na to, aby sa z nej dali urobiť všeobecné závery.
