V období silnejúcich antivakcinačných hnutí je povinné očkovanie stále rezonujúcou témou. Na vaše otázky o preventívnych účinkoch vakcín odpovedal 14. septembra 2017 v čase od 09.00 do 10.00 hod. hlavný hygienik SR Ján Mikas, ktorý vedie Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).
„Očkovanie je celosvetovo považované za najúčinnejší prostriedok prevencie mnohých infekčných ochorení. Na Slovensku deti povinne očkujeme proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilovým invazívnym nákazám, vírusovej hepatitíde typu B, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke,“ hovorí hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas, ktorý je popredným odborníkom z oblasti epidemiológie.
Do Európy sa vracajú zabudnuté choroby
Povinné očkovanie sa však týka aj dospelých, ktorí sú každých 15 rokov preočkovaní proti záškrtu a tetanu. Aktuálnym problémom Európy je najmä návrat nebezpečných ochorení, ktorých šírenie sa v 20. storočí podarilo úspešne zastaviť. „V Európe sa za posledné roky objavili niektoré choroby preventabilné očkovaním. Táto situácia si vyžaduje urgentné opatrenia. Ide napríklad o čierny kašeľ, tuberkulózu a poliomyelitídu. Medzi ochorenia, ktoré vyvolávajú v súčasnosti v mnohých európskych krajinách epidémie, patria osýpky,“ upozorňuje Mikas.
Najčastejšie argumenty antivaxerov
„Odporcovia očkovania často namietajú, že infekčné choroby sa u nás nevyskytujú z dôvodu lepšej životnej úrovne, bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti a podobne. Avšak pokles infekčných chorôb, proti ktorým sa očkovalo a stále očkuje, sa začal po zavedení očkovania, teda v čase, keď podmienky na život a zdravotnú starostlivosť neboli na takej úrovni, na akej sú v posledných rokoch. Zabúdajú však na to, že ani v súčasnosti nie sú všade hygienické podmienky ideálne. Ďalej argumentujú, že nemôžu sami rozhodnúť o očkovaní svojich detí. Z pohľadu verejného zdravotníctva je však potrebné rozlišovať situácie, kedy naše vlastné rozhodnutie môže ohroziť zdravie iných,“ vysvetľuje hlavný hygienik SR. Ako ďalej dodáva odborník, Slováci v dospelosti často zabúdajú aj na preočkovanie proti záškrtu a tetanu.
Spektrum nepovinných očkovaní
Mnohí ľudia pred jesenným a zimným obdobím uvažujú aj o nepovinnom očkovaní proti chrípke. Najvhodnejšie je dať sa zaočkovať v priebehu mesiacov október až november, radí Mikas: „Organizmus si začína vytvárať ochranné protilátky proti vírusu chrípky asi po desiatich až štrnástich dňoch po očkovaní. Ochranná hladina protilátok sa v organizme udrží po obdobie približne 6 až 12 mesiacov. Je možné vykonať očkovanie aj v neskorších mesiacoch, aj počas prebiehajúcej epidémie, rizikom však je, že očkovaná osoba ochorie skôr, ako si stihne vytvoriť protilátky.“
Očkovanie proti chrípke má význam predovšetkým u rizikových skupín obyvateľstva, jeho výhody ocenia napríklad zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, osoby 59-ročné a staršie, osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb, osoby trpiace závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest bez ohľadu na vek, ľudia s ochorením srdcovo-cievneho aparátu, či pacienti s metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami.
„Niektorí Slováci majú záujem aj o iné zo spektra nepovinných vakcín. Ide napríklad o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, vírusovej hepatitíde A, meningokokovej meningitíde, pneumokokom, rotavírusovým infekciám, ovčím kiahňam, HPV a tuberkulóze. Niektorí sa očkujú aj proti ďalším ochoreniam, najmä v súvislosti s cestami do zahraničia,“ dodáva Mikas.
Poznámka:
Povinné očkovanie v Slovenskej republike upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne druhy očkovania definuje Vyhláška MZ SR 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.