Dojčenie je najprirodzenejšia a najlepšia forma výživy dieťaťa a matkám prospieva po zdravotnej aj emocionálnej stránke. Materské mlieko obsahuje všetky potrebné látky pre rast a vývoj imunitného systému dieťaťa.
Podľa nedávneho prieskumu pediatrov je na Slovensku po prepustení z nemocnice dojčených v priemere 76 % novorodencov a vo veku 6 mesiacov je podľa pediatrov stále dojčených zhruba polovica detí.
Situácia sa zhoršila
Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia realizovala Iniciatíva prvých 1000 dní v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou prieskum medzi slovenskými pediatrami, ktorý okrem iného poukázal na problém priskorého zavádzania konzumného kravského mlieka u dojčiat (19 %), najmä v Košickom (35%), Prešovskom (24%) a Trnavskom kraji (22%).
„Neupravené kravské mlieko rozhodne nepatrí do výživy dojčiat. Kravské mlieko obsahuje vysoké množstvo bielkovín a niektorých minerálnych látok (napr. sodíka), ktoré zvýšene zaťažujú detský organizmus a súčasne neobsahuje dostatok železa, jódu a vitamínu D, ktorý je potrebný, okrem iného, pre správne vstrebávanie vápnika,“ objasňuje doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof., predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti.
„Ideálnou výživou dojčiat je dojčenie. Od ukončeného štvrtého mesiaca by sa malo dieťa v rámci tzv. imunologického okna stretnúť v malých množstvách s najčastejšími alergénmi, aby si „trénovalo“ imunitný systém. Od ukončeného šiesteho mesiaca do stravy postupne pridávame príkrmy na pokrytie nutričných a vývojových potrieb dieťaťa. V prípade, ak dojčenie nie je možné, je potrebné zaradiť dojčenské mlieko, ktoré na rozdiel od neupraveného kravského mlieka, obsahuje viac ako 70 % dennej dávky železa a až 100 % dennej dávky vitamínu D“.
Tohtoročný prieskum ukázal, že situácia v oblasti dojčenia sa na Slovensku od minulého roka mierne zhoršila. Po prepustení z pôrodnice je dojčených priemerne 76 % detí, čo je o 5 percentuálnych bodov menej, ako tomu bolo minulý rok. Priemer dojčených detí v šiestich mesiacoch veku je na úrovni 49 %, z toho najviac v Bratislavskom kraji (67 %) a najmenej v Nitrianskom kraji (35 %). Aktuálny prieskum Iniciatívy prvých 1000 dní, ktorej zriaďovateľom je spoločnosť Danone, zrealizovala spoločnosť Nielsen IQ na vzorke 106 všeobecných lekárov pre deti a dorast.
Problémom sú tiež nezdravé potraviny
Ľudské zdravie v značnej miere závisí od vonkajších podmienok, najmä od správnej výživy v prvých 1000 dňoch života. Podľa prieskumu najčastejším nedostatkom vo výžive dojčiat a batoliat je, že rodičia zavadzajú do pravidelnej stravy dieťaťa nevhodné a nezdravé potraviny. Až 21 % dojčiat príliš skoro konzumuje solené, údené, konzervované potraviny či dokonca polotovary, 16 % dojčiat predčasne konzumuje nevhodné mliečne výrobky, 9 % dojčiat pravidelne jedáva sladkosti vrátane sladených nápojov.
Príliš skoré, ale aj veľmi neskoré zavádzanie alergénov do stravy dieťaťa môže zvýšiť riziko výskytu potravinovej alergie a rozvoj ďalších alergických ochorení. Je potrebné mať na pamäti, že ochutnávka ešte nie je plnohodnotným príkrmom a nemôže tak byť považovaná za náhradu mliečnej dávky. Vďaka Iniciatíve prvých 1000 dní bol rodičom sprístupnený online nástroj Nutricheq. Dotazník vznikol v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou a pomáha rodičom odhaľovať nedostatočnú alebo naopak nadmernú konzumáciu niektorých druhov potravín či živín alebo hroziacu podvýživu či nadváhu dieťaťa.
„Podporou Iniciatívy prvých 1000 dní chceme zdôrazniť dôležitosť správneho stravovania dojčiat na Slovensku a upozorniť na nedostatky v ich výžive, keďže dlhodobé zanedbávanie správnej výživy v ranom veku môže mať neblahý vplyv na celkové zdravie jedinca v dospelosti. Veríme, že naša snaha a podpora Iniciatívy prvých 1000 dní sa zúročí v podobe reálnej pomoci pre pediatrov, praktickej formy vzdelávania pre rodičov ako aj celkovej informovanosti širokej verejnosti,“ dodáva Mária Jendrišáková, vedúca pre korporátne záležitosti Danone Česká republika a Slovensko.
