Prevenciou pred nakazením sa vtáčou chrípkou je dodržiavanie zásad osobnej hygieny. "Ak osoba, ktorá bola v kontakte s chorým, resp. uhynutým vtákom a má príznaky podobné chrípke, kontaktuje svojho ošetrujúceho lekára, resp. ambulantnú pohotovosť a informuje o tejto skutočnosti. Očkovanie proti sezónnej chrípke môže prispieť k ľahšiemu priebehu ochorenia," hovorí hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Pri chove hydiny v zajatí je podľa jeho slov potrebná zvýšená ostražitosť. Rovnako aj pri styku s voľne žijúcim vtáctvom, je dôležité dbať na dodržiavanie zásad biologickej bezpečnosti a ochrany chovov.
"V prípade spozorovania príznakov, ktoré by mohli svedčiť o nákaze vtáctva, najmä náhly úhyn, pokles v príjme potravy a vody, prípadne iné klinické príznaky ochorenia, alebo pri náleze uhynutého či umierajúceho voľne žijúceho vtáka, je potrebné urýchlene informovať miestnu príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu," upozornil Mikas.
Čo sa stane po nakazení chrípky?
Prenos vtáčej chrípky na človeka je možný priamym kontaktom s chorými, respektíve uhynutými zvieratami pri nedodržaní zásad osobnej hygieny. Nakaziť sa možno napríklad vdýchnutím prachu s obsahom výlučkov zvierat, kontaktom s povrchom vajec či výlučkami z chorých zvierat a odpadmi. Infikovať sa možno aj priamym kontaktom s nakazenou osobou.
"Miestom vstupu vírusu do organizmu človeka sú ústa, nos a očné spojovky. Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí je nízke, existuje najmä u ľudí prichádzajúcich do styku s vtákmi," doplnil Mikas.
Infekcia vírusom chrípky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest.
"Nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 až 40 stupňov Celzia. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle," priblížil Mikas. Inkubačná doba pri infekcii vírusom vtáčej chrípky je v priemere sedem dní, maximálne desať dní.
Liečba chrípky je symptomatická, v prípade potreby sa používajú antivirotiká. Dopad ochorenia je ovplyvnený viacerými faktormi, ako sú vek, rôzne chronické ochorenia, fajčenie, očkovanie proti chrípke a predchádzajúca infekcia antigénne podobným kmeňom vírusu chrípky. Ochorenia vo väčšine prípadov končia vyzdravením.
Typ vtáčej chrípky, ktorú potvrdili v SR, by sa nemal prenášať na ľudí
Subtyp vírusu vtáčej chrípky, ktorá sa objavila na Slovensku, by sa podľa epidemiológov nemal prenášať na ľudí. Vírus A(H5N8) doteraz potvrdili iba u zvierat a nezaznamenal sa jeho prenos zo zvierat na ľudí.
"Predpokladáme, že vírus A(H5), ktorý bol potvrdený v SR, bude po bližšej špecifikácii zhodný s vírusom A(H5N8)," povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Úrad verejného zdravotníctva SR epidemiologickú situáciu na Slovensku naďalej monitoruje.
Riziko nakazenia sa vírusom A(H5N8) pre ľudí pri pobytoch v štátoch, kde sa potvrdil, je tak nízke.
"Ochorenie u ľudí vyvolané vírusom A(H5N8) sa doteraz nevyskytlo. Pri pobyte v mestských častiach nedochádzajú bežne ľudia do priameho kontaktu s vtákmi, hydinou, ani s ich výlučkami," vysvetlila hovorkyňa úradu Zuzana Drobová.
Vírus vtáčej chrípky typu A má niekoľko subtypov. V minulosti bol v krajinách juhovýchodnej Ázie zaznamenaný výskyt viacerých ohnísk nákazy vírusom vtáčej chrípky typu A, ale subtypu (H5N1), nielen u divo žijúcich vtákov, v chovoch hydiny, ale aj u ľudí.
Vírusmi vtáčej chrípky sú najviac ohrození cestujúci do oblastí a prichádzajúci z oblastí s výskytom vtáčej chrípky, zamestnanci v hydinárskom priemysle, ktorí prichádzajú do kontaktu so živou hydinou, respektíve surovým hydinovým mäsom. Rovnako zamestnanci v živočíšnej výrobe, najmä v chovoch a spracovaní hydiny či veterinárni lekári. V riziku sú aj osoby v úzkom kontakte s chorým, zdravotnícki pracovníci zabezpečujúci izoláciu chorých a liečbu, chovatelia vtáctva a poľovníci.
Čítajte tiež: Veľký omyl pri vyprážaní jedál, ktorý robí takmer každý: S týmto skoncujte čo najskôr!
