Poruchami autistického spektra trpí podľa štatistík každý stý človek, no informovanosť o diagnóze je stále nízka. Ľudia s autizmom sú často odsúvaní na okraj spoločnosti a po ukončení školskej dochádzky je pre nich takmer nemožné sa zamestnať. Zostávajú doma, odkázaní na starostlivosť rodiny
Slovensko sa v sobotu 2. apríla 2016 opäť pripojí ku krajinám, ktoré si už po deviatykrát pripomínajú Svetový deň povedomia o autizme.
Deň venovaný ľuďom s autizmom ukončí prejav solidarity: Bratislavský hrad sa v noci zo soboty na nedeľu rozsvieti na modro.
„Modrá je symbolom sveta autistov – pre nás trocha záhadného a osamelého, no pre ľudí s touto diagnózou jediného, ktorý majú,“ hovorí Mikuláš Štubňa z občianskeho združenia, ktoré vzniklo na pomoc osobám s autizmom a tvoria ho práve rodiny ľudí s autizmom.
„Empatia a snaha dozvedieť sa o autistoch viac je však len začiatok. Skutočným cieľom je však ich návrat do spoločnosti a práve k tomuto cieľu smerujeme s novým projektom,“ dodáva.
Práca je šancou na nezávislosť
Jurajovi rodičia mali podozrenie už od jeho šiestich rokov, v tom čase však bola správna diagnostika autizmu skôr výnimkou. Dnes už má diagnózu stanovenú.
„Autista si prácu sám hľadať určite nepôjde. Bojí sa a neverí si. Často mu ani nenapadne, že by mohol,“ hovorí dvadsaťtriročný Juraj, ktorý po ukončení strednej školy s maturitou dokonca pár semestrov študoval na vysokej škole.
V poslednom zamestnaní mal na starosti lisovanie balov, z práce však nakoniec odišiel.
„Ostatní zamestnanci sa ku mne nesprávali dobre. Keďže sa celkom rýchlo dokážem naučiť nové veci, mysleli si, že svoju diagnózu simulujem, nerešpektovali pravidlá,“ hovorí.
Pravidlami má na mysli odporúčania Jurajových koučov, ktoré majú umožniť fungovanie autistu v pracovnom kolektíve. Juraj sa naozaj rýchlo učí. Má však typické prejavy poruchy autistického spektra: potrebuje vedieť, čo ho čaká a nezvládne viac pokynov naraz. Úlohy mu treba vysvetľovať krok za krokom a jeho časový manažment treba mať pod kontrolou.
Juraj sa napriek poslednému neúspechu nevzdáva a chce sa znova zamestnať. Uvedomuje si, že vďaka práci môže byť do veľkej miery nezávislý.
„Viem naspamäť všetky grafikony železníc, usporiadanie vozňov a tak. Rád by som pracoval na informáciách na železnici. Pracujeme na tom s mojou trénerkou a veľmi dúfam, že sa nám to podarí.“
Ako sa uchytiť?
Juraj má podľa jeho pracovnej trénerky veľkú šancu sa na pracovnom trhu uchytiť.
„Je komunikatívny a vie čo chce. Veľké množstvo ľudí s autizmom však vôbec nekomunikuje. V takých prípadoch využívame bilančnú diagnostiku, pri ktorej sa nadviazaním osobného vzťahu s klientom snažíme prísť na to, čo ho baví, čo mu ide, a ako by sa to dalo využiť v pracovnom procese,“ hovorí Anikó Ficzere, ktorá v rámci projektu pomáha Jurajovi nájsť si vhodné zamestnanie.
Keď tréner príde na to, čo by autista chcel a mohol zvládnuť, snaží sa mu nájsť vhodné pracovné miesto. V ďalšom kroku pracuje na príprave autistu aj budúceho zamestnávateľa.
„Ľudia s autizmom potrebujú presný návod. Musia vedieť, ako sa do práce dostanú, kto s nimi bude v kancelárii, akým spôsobom budú dostávať úlohy. Potrebujú špecifické zaobchádzanie. No na druhej strane sú veľmi precízni, trpezliví a úprimní. Nevedia klamať. Ak im úlohu zadáte správne, nevykašlú sa na ňu. A v neposlednom rade – ich svet môže byť pre bežného človeka veľmi inšpiratívny,“ hovorí A. Ficzere.
Pozrite sa, ako vidia bežné situácie autisti
Čítajte tiež: Bežné korenie ako ho nepoznáte: Čierne korenie rozhodne nepatrí iba do kuchyne!
