Strata blízkeho nie je pre nikoho jednoduchá. Vyrovnávame sa s ňou každý inak, inak odchod druhej osoby vníma dospelý človek, inak dieťa. Čo sa v nás vlastne deje, ak smútime, ako smútok lepšie zvládnuť?
Smútenie súvisí s láskou, je to cena, ktorú platíme zato, že sme mali možnosť milovať. Nikdy nikto nevie, ako dlho budeme smútiť, ako sa smútok na nás prejaví, je nevypočítateľné a vyčerpávajúce. Odoberá nám energiu a my sa stále pýtame, či niekedy skončí. Je pred nami podstatný krok – pochopiť a prijať stratu blízkeho, pretože bez toho by sme boli neustále v jednom kole.
Musíme uveriť a najmä si pripustiť, že ten druhý sa už nikdy nevráti. Nečaká na nás, nie je v inej izbe či vonku. Toto prijatie si vyžaduje čas a trpezlivosť. V neposlednom rade otvorenosť. So svojimi pocitmi by sme nemali byť sami, mali by sme sa o ne vedieť podeliť, hovoriť o nich.
„Ľudia, ktorá prejdú procesom smútenia, sa stanú citlivejšími k utrpeniu druhých. Dokážu ich lepšie pochopiť a podporiť, vycítiť, čo potrebujú. Dokážu si vážiť a preživať hĺbku vzťahu, citlivo rozlišovať dôležití od nedôležitého, zmysluplné od nezmyselného. Povyrastú, stanú sa zrelšími a plnšími,“ povedal psychológ Iván Goméz García, riaditeľ poradenského centra.
Aké ťažkosti v nás smútok vyvoláva?
Smútenie v nás vyvoláva rôzne pocity, na naše zdravie však má tiež dopad. Spôsobuje nám psychické ale aj telesné ťažkosti.
Psychika človeka dostáva zabrať. Bezprostredne po úmrtí blízkeho človeka prichádza šok, sme dezorientovaní a paralyzovaní. Necítime nič, akoby sme žili vo sne. Popierame, že blízky človek zomrel, neveríme tomu. Je to prirodzený proces, ktorý ak pretrváva dlhšie, je dobré navštíviť odborníka.
Následne nato prichádza úzkosť, nervozita a nepokoj. Bývame podráždení, cítime, že potrebujeme niečo so životom spraviť. Krátkodobá úľava však nie je riešenie, bolesť sa vracia vo väčšej intenzite.
Súčasťou smútenia je aj strach. Bojíme sa, že bolesť nevydržíme, že sa zbláznime. Bojíme sa o rodinu, o blízkych, bojíme sa ďalšej straty. Cítime sa osamelí, hoci nie sme. Obviňuje sa z toho, že niečo nemáme pod kontrolou. Hneváme sa. Na lekárov, že nespravili správne a včas, na príbuzných, na Boha, takmer na každého. Hnev ale zraňuje nie len nás, ale aj druhých, takže sa ho snažme ventilovať niekde, kde nik nie je. Pri športe, pomôže ak krik – ale niekde, kde nik nie je.
Často sa človek hanbí, pretože si myslí, že pôsobí ako slaboch, keďže nevie kontrolovať svoje pocity. Vyvarovať by sme sa mali unáhlených rozhodnutí, ktoré by sme za normálnych okolností nespravili. Prirodzenou súčasťou smútenia sú aj poruchy pamäti a fakt, že sa nevieme poriadne sústrediť. Trápia nás nočné mory, halucinácie, neraz sa vyskytnú panické ataky.
Aké telesné ťažkosti nás môžu postretnúť?
- Únava, pocit, že nemáme dostatok energie
- Nespavosť
- Zmena chuti do jedla
- Tráviace ťažkosti
- Dýchacie ťažkosti
- Bolesti hlavy, krku, chrbta
- Zníženie libida (najmä u žien)
Kto nám môže pomôcť?
My sami – dovoľme si priznať, že sme slabí, zraniteľní, dovoľme si smútiť, doprajme si čas a priestor na smútenie
Rodina a priatelia – potreba vyjadriť svoje pocity sa môže stretnúť s pochopením u rodiny či priateľov, bojovať nasilu osamote nie je hrdinstvo.
Čítajte tiež: Nepríjemné šklbanie v oku: Je signálom niečoho závažnejšie alebo je to iba tik svalu?
