Pre umelca je aj kuchyňa tvorivým ateliérom a jedlo dielom, myslí si Bratislavčanka Lenka Driečna, ktorá sa venuje food artu, umeniu prípravy jedál. Pod jej čarovnou vareškou sa obyčajné ingrediencie postupne menia na gastronomické špeciality.
Ako si sa dostala k umeleckému vareniu a pečeniu, food artu?
Asi som to už mala odmalička v krvi. Vždy som citlivo vnímala farby a vyjadrovala nimi svoje myšlienky a pocity. Čmárala som do zošitov, akrylom na plátno, kreslila rozprávkové krajiny na steny, akrylom na plátno a dnes sa prevažne v rámci dizajnu prevažne venujem fusingovým obrazom, čo je technika spekania skla v peci pri vysokých teplotách. Od jednej pece blízko k druhej... Hoci radšej „rawím“ ako varím a pečiem. V kuchyni pracujem so živými farbami, aby boli moje výtvory nielen pestrofarebné, ale aj plné živín.
Odkiaľ berieš inšpiráciu na kuchynské výtvory?
Mám svoj štýl, ktorý vychádza z môjho stáleho, ale aj momentálneho vnútorného nastavenia. Inšpiruje ma napríklad konkrétna ingrediencia, ktorú mám práve poruke, alebo o ktorej som čítala a chcem ju do receptu zakomponovať. Alebo farba, ktorá sa mi aktuálne páči a v tom období sa do nej aj rada obliekam.
Experimentujem takisto s rôznymi pomermi, hustotou, konzistenciou, ktorá má tiež vplyv na farebnú škálu. Už v detstve dostala moja kreativita zelenú, keď som pravidelne otvárala 13. komnatu mojej babky v jej šatníku a kuchyni. Našťastie, ten „kľúčik“ mi zostal dodnes. Teraz už len dopĺňam „garderóbu“, modifikujem a miešam farby podľa aktuálnej situácie.
Čím sú tvoje kulinárske výtvory špeciálne, originálne?
Už len tým, že sú tvorené od srdca, sú určite autentické tak, ako sme každý jedinečný vo všetkom, čo robíme, ak do toho úprimne zapájame svoju dušu. Takisto spojením dizajnu a zdravia. Ako veľký maškrtník milujem sladké, zároveň som však limitovaná určitými zdravotnými obmedzeniami. Takisto ako žena chcem byť fit, tak ma napadlo riešenie. Zdravé a krásne pochúťky bez kompromisov.
Sú napríklad koláčiky vhodné aj pre ľudí trpiacich potravinovými intoleranciami? Alebo tých, ktorí si chcú udržať štíhlu líniu?
Koláčiky sú jemnučké ako hodváb, rozplynú sa na jazyku ako pena a nechajú pocit ľahkosti na žalúdku. Sú vegánske, neobsahujú mlieko, lepok, vajcia, ani živočíšne suroviny. Nepečiem ich, takže si zachovajú to, čo chcem, aby ľudské telo enzymaticky vyťažilo z vitamínov, minerálov a nutričných špecifík základnej suroviny, z ktorej pripravujem zmes. Tepelnou úpravou by sa tieto zdravotné benefity znížili.
Povedala by som tiež, že sa líšia aj od všetkých štandardných raw koláčikov založených prevažne na orechovej a tukovej báze, ktorá je potrebná pre držanie tvaru a stuhnutie. Nie však chudnutie, pretože prevaha omega 6 tukov je v konečnom dôsledku prozápalová, a teda nezdravá. Tento problém som obišla vymyslením vlastnej zmesi, ktorá chutí ako piškótové cesto.
Prezradíš, aké ingrediencie najčastejšie používaš?
Pri food arte najradšej používam mladý plod kokosovej palmy, približne osemmesačný. Nie je to klasický chlpatý hnedý orech, na ktorý natrafíme v supermarkete najmä počas Vianoc. Ten má diametrálne odlišné zloženie aj chuť. Z mladého kokosu vyrábam veľmi jemné sufflé, ktoré sa chuťou aj konzistenciou blíži k šľahačke. Takisto ho rada fermentujem, kde vznikajú veľmi zaujímavé varianty podobné gréckemu jogurtu, avšak bez mlieka.
Výborná je takisto kokosová múka, ak je z kvalitného zdroja. Ja som si kvôli úžasnej chuti, ktorá súvisí s kvalitou samotnej vstupnej suroviny a procesom výroby, zatiaľ obľúbila dve značky. Keď som sa do kokosu už tak zamilovala, zistila som, že jeho univerzálnosť a liečivosť ocenili už dávno. V sanskrite ho volajú „kalpa vriksha“, teda „strom, ktorý dáva všetko potrebné k životu“. Mladé kokosy si objednávam každý týždeň priamo od distribútora a na ich spracovanie potrebujem tri veci: mužskú posilu, ktorá mi ich otvorí, výkonný mixér, a kreativitu, ktorá to všetko dotvorí.
Ako dlho trvá príprava takýchto špecialít?
Základný korpus je veľmi jednoduchý a rýchly. Stačí pravidelná prax a ani neviem, že prešla akademická polhodinka. Najradšej robím minitortičky, kde cesto tvarujem do formy, čo je však tiež len otázka rutiny. Na výrobu náplne používam mixér. Záver je otázkou dekorovania, trpezlivosti a fantázie. Pre mňa je food art meditáciou, hrou, relaxom, spôsobom potešenia pre ľudí, ktorí vedia oceniť výnimočné veci.
