Vedci tvrdia, že metóda na zlepšenie metabolizmu a zefektívnenie prevencie onkologických ochorení je dostupná pre každého z nás. Stačí zmeniť rozvrh stravovania a udržať si disciplínu.
Lekári nahlas volajú po eliminácii rizikových faktorov, ktoré vytvárajú podhubie pre rozvoj rakoviny. Jedným z nich je obezita, ktorá často súvisí s nadmerným kalorickým príjmom a nedostatkom pohybu - lekári naznačujú, že by mohla priamo súvisieť so vznikom viacerých typov nádorov.
Čítajte viac: Chudnutie podľa čínskej tradície: Špecialistka prezradila, v čom robí väčšina chybu
Podľa záverov nového výskumu by ľudia, ktorí potrebujú upraviť zloženie stravy a schudnúť, nemuseli dramaticky meniť denný kalorický príjem, aby znížili svoje zdravotné riziko. Stačí, aby sa stravovali v určitých časových intervaloch, s odstupmi, počas ktorých by nič nekonzumovali, informuje portál Medicalnewstoday.com.
Diétovanie vedie k podráždenosti
Tím výskumníkov z Kalifornskej univerzity na myšiach sledoval, či môže stravovanie s väčšími časovými odstupmi pozastaviť rast nádorov. Vedci vychádzali z hypotézy, že diétovanie za účelom chudnutia vedie nielen k pocitom hladu, ale aj podráždenosti. Myslia si, že ak bude človek jesť také množstvo potravy, na aké je zvyknutý, ale bude si medzi porciami robiť väčší časový odstup, pozitívne sa to odrazí na jeho metabolizme.
Kedy je hlad spojencom zdravia?
Do experimentu vedci zapojili samice myší bez vaječníkov, aby u nich docielili stav podobný postmenopauze. V prvej fáze výskumu myši 10 týždňov kŕmili stravou s vysokým obsahom tuku. Po troch týždňoch od začiatku výskumu myši naočkavali zhubnými bunkami rakoviny prsníka a sledovali, ako u zvierat bude ochorenie progredovať. Všetky výsledky porovnávali s kontrolnou skupinou myší, ktoré dostávali nízkokalorickú stravu.
Po uplynutí 10 týždňov obézne myši rozdelili na dve skupiny – prvá mala neobmedzený celodenný prístup k potrave a druhá musela počas 8-hodinového intervalu hladovať. Kalorická pauza bola naplánovaná na čas, keď boli myši najaktívnejšie – v klietke počas noci nenašli žiadnu stravu.
Do druhej fázy výskumu zaradili geneticky upravené myši s predispozíciou na vznik karcinómu prsníka. Niektoré z myší kŕmili bez obmedzenia a časť z nich kŕmili s implementáciou 8-hodinovej prestávky bez prístupu k potrave. Obe skupiny pritom dostávali vysoko kalorickú stravu. V tretej fáze výskumníci sledovali mieru ich inzulínovej rezistencie, ktorá môže byť pri obezite podporným faktorom vzniku rakoviny.
Relevantné výsledky
Zistili, že u myší, ktorým počas dňa na osem hodín upreli príjem potravy, rástli na rozdiel od skupiny s neobmedzeným kalorickým príjmom nádory pomalšie. Výsledky boli porovnateľné s kontrolnou skupinou myší, ktoré síce mali neobmedzený prísun potravy, ale konzumovali nízkokalorickú stravu. Na rast nádorov však vplývala aj výška hladiny inzulínu. Čím mali myši vyššiu hladinu inzulínu v tele, resp. vyššiu glykémiu, tým bol u nich priebeh ochorenia horší.
Výsledky podľa odborníkov naznačujú, že dočasné obmedzenie kalorického príjmu počas dňa by mohlo byť efektívnym spôsobom na zníženie rizika vzniku rakoviny aj u ľudí.
