Nové potraviny sa pomaly stávajú súčasťou už aj našich jedálničkov. Ich chute môžu byť od fádnych až po veľmi chutné. Chrobáky, mikroriasy a baktérie sa stávajú zdravou a udržateľnou alternatívou tradičných bielkovín.
Hoci si to stále mnohí z nás nevedia predstaviť, zdá sa, že hmyz, chrobáky, mikroriasy ap. by sa v nie až tak ďalekej budúcnosti mohli stať zdrojom našich energetických zásob, resp. konkrétne zásob bielkovín. Že si to neviete predstaviť? Či chceme, či nie, aktuálne predpoklady sú také, že sa tomu nevyhneme.
Pomôže nám nos?
Práve nechuťou a nevôľou prijať nové zdroje bielkovín sa zaoberá kognitívna neurologička na Karolínskom inštitúte vo Švédsku, Seubertová. Zaujíma ju, či by vône mohli pomôcť ľuďom prijať alternatívne zdroje bielkovín.
Vedkyňa sa konkrétne zaoberá tým, že vďaka skenovaniu mozgu porovnáva fyziologické reakcie na známe a neznáme chute potravín, čo jej umožňuje pochopiť emocionálne procesy, ktoré priťahujú ľudí k známym potravinám a čo sa zase stane, ak im začne chutiť niečo nové.
Milujeme vône spojené s chuťou
Seubertová tak zistila, že ľudia sa asociáciu s vôňou naučia. Ak nám napríklad nejaká chuť vo všeobecnosti nechutí - napríklad horká - tak máme aj čuchové vnemy s horkými potravinami negatívne. Naopak, obľubujeme vône, ktoré sa tradične spájajú s uspokojivou chuťou, napríklad sladkých jedál.
“Ak nevieme identifikovať vôňu konkrétneho jedla, tak máme tendenciu považovať ho za nie veľmi chutné,” povedala vedkyňa, ktorá zároveň poukázala na fakt, že zvykneme mať radi jedlá, na ktoré sme jednoducho zvyknutí. Ako príklad uviedla sójové mlieko, ktoré bolo spočiatku považované za akúsi nie veľmi dobre voňajúcu náhradu kravského mlieka. Ale časom sme si naň všetci zvykli a dnes si ho mnohí z nás s obľubou kupujú. Seubertovej vedecký projekt by mal trvať do roka 2026, ale vedkyňa už dnes predpokladá, že nos, naše prepojenie vôní s chuťami, môže byť pre naše prijatie alternatívnych zdrojov bielkovín zásadné. Okrem iného zistila aj to, že vône vnímame oveľa intenzívnejšie, ak sme hladní. Poukázala tak na fakt, že nasa akceptácia nových jedál môže byť závislá aj na kontexte, v ktorých ich budeme konzumovať.
Prečo nové zdroje bielkovín?
Príčin je hneď niekoľko. Výroba tradičných bielkovín z chovu hospodárskych zvierat hrozí zaťažením zásob vody, zhoršením klimatických zmien a urýchlením straty biodiverzity. Dôvodom je, že chovanie hospodárskych zvierat si vyžaduje veľké plochy pôdy, spotrebúva veľké množstvo vody a je hlavným producentom skleníkových plynov. To sú aj dôvody, prečo sa tak intenzívne vyzýva na vegetariánstvo. Problémom je aj rastúca svetová populácia. No a práve tu sa naskytá ako možnosť zavedenie alternatívnych zdrojov bielkovín aj u nás - v Európe.
Európania chrobáky a červy zjedia
Seubertová nie je prvá, ktorá sa vo svojom výskume zaoberá červami, chrobákmi, miktoriasami… - jednoducho novými zdrojmi bielkovín. Európska únia už predtým financovala 4-ročný výskumný projekt s názvom NextGenProtteins, ktorý viedol Birgir Örn Smárason. “Majú vysoký obsah bielkovín, niektorých vitamínov a minerálov a môžu sa pridávať ako doplnok alebo nahradiť tradičnejšie zložky v potravinách,” povedal poukazujúc na fakt, že nemusíme konzumovať bezprostredne hmyz, ale iba produkty z neho vyrobené. Stačí, ak sa mikroriasy či červy premenia na prášok, ktorý sa ľahko zakomponuje do potravinárskej výroby a môže mať široké využitie. Vedci pod vedením Smárasona napríklad zistili, že spirulina, prášok vyrábaný z mikrorias, potrebuje menej ako 1 % pôdy, vody a emisií v porovnaní s hovädzím mäsom z hospodárskeho chovu. Hmyz potreboval ešte menej pôdy, o tisíckrát menej ako hovädzie mäso. Práve to je viera vedca, že prostredníctvom zverejnenia týchto zistení a vzdelávania ľudí prispeje k tomu, že našu Zem budeme viac chrániť. “Alternatívne bielkoviny sú v porovnaní s bielkovinami z tradičných potravín oveľa udržateľnejšie,” povedal a dodal, “Veríme, že vďaka vzdelávaniu ľudí môžeme urobiť veľký krok smerom k oveľa udržateľnejším potravinovým systémom.”
Riasy áno, hmyz nie
Mimochodom, so svojím tímom urobili prieskum na vzorke 6 600 Fínov, Nemcov, Islanďanov, Talianov, Poliakov, Švédov a Angličanov a zistili, že naša ochota prijímať alternatívne zdroje bielkovín nie je vôbec nízka. Skôr naopak, z výskymu vyplynulo, že viac ako polovica Európanov je ochotných prijímať bielkoviny z mikrorias. Problém máme iba s hmzom, ktorý sa nám nezdá byť príliš chutný. Preto Smárason navrhuje konzumovť ho vo forme prášku.
Čo nám prinesie budúcnosť, to ešte len uvidíme. Už dnes je ale isté, že alternatívne zdroje potravín budú nutnosťou - Zem totiž príliš vyčerpávame a veľlkosť populácie je čoraz väčšia.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
