Nikto s tým nerátal! Reč je o fyzickej aktivite, ktorá môže mať podľa vedcov neblahý vplyv na ľudské zdravie. Napriek tomu má stále viac pozitív, kvôli ktorým by ste sa nemali vzdávať pohybu.
Mozgová porážka môže vzniknúť vtedy, ak je v cievach nahromadený vápnik. Následne vznikajú plaky, ktoré znemožňujú voľné prúdenie krvi. Tepny sú upchaté, okysličená krv sa nedostáva do mozgu a problém je na svete!
Čítajte tiež: Aké dlhé sú vaše NECHTY na nohách? Nezvyčajné ZNAMENIE, ktoré upozorní na CHOLESTEROL!
Nepriaznivý účinok pohybu?
Fyzická aktivita môže paradoxne urýchliť nahromadenie vápenatých usadenín (plakov) v koronárnych artériách, ako sa píše na news-medical.net. Ich množstvo sa používa na posúdenie budúceho rizika kardiovaskulárnych chorôb, ako uvádza výskum publikovaný online v časopise Heart. Zistenia však neprevažujú nad početnými zdravotnými výhodami cvičenia, zdôrazňujú vedci.
Skóre vápnika v koronárnej artérii alebo v skratke skóre CAC sa používa na usmernenie liečby pri odvrátení srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody. Statíny sú indikované pre väčšinu ľudí so skóre CAC 100 alebo vyšším.
Pravidelná fyzická aktivita je okrem iného spojená so znížením rizika obezity, cukrovky, srdcového infarktu/mozgovej príhody a smrti v závislosti od toho, ako často ju vykonávate a v akej intenzite. Ťažko preto uveriť, že by mohla mať nepriaznivé účinky!
Podľa výskumu sa však zdá, že ľudia, ktorí sú veľmi fyzicky aktívni, majú v koronárnych artériách vysoké hladiny vápenatých usadenín. Nie je ale jasné, či môže byť samotné cvičenie spojené s kalcifikáciou (kôrnatenie tepny).
Priebeh štúdie
Vedci sa pustili do štúdie zdravých dospelých, ktorí v období od marca 2011 do decembra 2017 v rámci výskumu s názvom Kangbuk Samsung Health podstúpili pravidelné komplexné prehliadky v dvoch veľkých zdravotných strediskách v Soule a Suwone v Južnej Kórei.
Pri každej kontrole zdravotného stavu účastníci vyplnili dotazník, ktorý obsahoval otázky týkajúce sa lekárskej a rodinnej anamnézy, životného štýlu a dosiahnutého vzdelania. Tiež sa hodnotil index telesnej hmotnosti (BMI), krvný tlak a tuky v krvi. Fyzická aktivita bola pri prvej kontrole formálne zaradená do kategórie buď neaktívna, stredne aktívna alebo „fyzicky zlepšujúca“ (intenzívne) fyzicky aktívna pomocou validovaného dotazníka. Skenovanie sledovalo vývoj a/alebo progresiu kalcifikácie koronárnej artérie, ktorá bola potom hodnotená (skóre CAC) počas priemerného obdobia 3 rokov.
Do záverečnej analýzy bolo zahrnutých asi 25 485 ľudí (22 741 mužov a 2744 žien) vo veku najmenej 30 rokov a s najmenej dvoma skóre CAC. Asi 47% (11 920), 38% (9683) a 15% (3882) z nich bolo neaktívnych, stredne aktívnych a intenzívne fyzicky aktívnych - čo zodpovedá behu 6,5 km/deň.
Výsledky
Fyzicky aktívnejší mali tendenciu byť starší a fajčiť menej často ako menej fyzicky aktívni účastníci. Tiež mali nižší celkový cholesterol, vyšší vysoký krvný tlak a existujúce dôkazy o ukladaní vápnika v ich koronárnych artériách.
V priebehu času sa objavila odstupňovaná súvislosť medzi úrovňou fyzickej aktivity a prevalenciou a progresiou kalcifikácie koronárnych artérií, bez ohľadu na skóre CAC na začiatku monitorovacieho obdobia.
Odhadované upravené priemerné skóre CAC vo všetkých troch skupinách na začiatku monitorovacieho obdobia bolo 9,45, 10,20 a 12,04. Vyššia fyzická aktivita však bola spojená s rýchlejšou progresiou skóre CAC tak u pacientov bez vápenatých usadenín, ako aj u tých, ktorí už mali skóre CAC na začiatku monitorovacieho obdobia. V porovnaní s tými, ktorí boli neaktívni, bol odhadovaný upravený 5-ročný priemerný nárast skóre CAC u mierne a intenzívne aktívnych účastníkov 3,20, respektíve 8,16, a to aj po zohľadnení potenciálne vplyvných faktorov, vrátane BMI, krvného tlaku a krvných tukov.
Fyzická aktivita môže zvýšiť koronárnu aterosklerózu (zúženie tepny) mechanickým namáhaním a poranením cievnej steny a prostredníctvom fyziologických reakcií, ktoré vyvoláva, ako je zvýšenie krvného tlaku a hormónu prištítnych teliesok. Taktiež, ako vedci naznačujú, môže tiež ovplyvniť účinok stravy, vitamínov a minerálov.
„Druhou možnosťou je, že fyzická aktivita môže zvýšiť skóre CAC bez zvýšenia rizika kardiovaskulárnych chorôb. Kardiovaskulárne prínosy fyzickej aktivity sú nespochybniteľné,“ zdôrazňujú a opakujú národné usmernenia, ktoré odporúčajú aspoň 150–300 minút týždenne strednej intenzity alebo 75–150 minút týždenne silnú aeróbnu fyzickú aktivitu.
Podľa nich by však lekári a pacienti mali brať do úvahy, že fyzická aktivita môže urýchliť progresiu koronárneho vápnika, pravdepodobne v dôsledku hojenia plakov, stabilizácie a kalcifikácie.
Alastair James Moss z Katedry kardiovaskulárnych vied z University of Leicester pripomína pozitívny účinok pohybu: „Je zrejmé, že cvičenie je jedným z najlepších spôsobov, ako kontrolovať kardiovaskulárne riziko u ľudí bez symptómov.“
