Postrach menom parížsky syndróm: Turisti trpia v meste lásky tajomnou chorobou

20.10.2017 | Diskusia

Paríž - mesto lásky a svetiel. Vďaka svojmu veľkolepému romantickému kúzlu sa táto francúzska perla stala dejiskom mnohých filmových trhákov. Pre niektorých turistov je však návšteva Paríža pohromou, teda diametrálne odlišná od filmovej ilúzie. Dôvod je pomerne bizarný.

 

Takzvaný parížsky syndróm je označenie psychickej poruchy, ktorá dostala pomenovanie po francúzskej metropole, uviedol spravodajský server News.com.au. Syndróm postihuje najmä japonských turistov, ktorí po návšteve Paríža začnú trpieť halucináciami, záchvatmi paniky a kŕčmi. Dokonca môžu skončiť aj v nemocnici alebo sa musia neodkladne vrátiť domov.

Čítajte viac: Zasiahnu naše zdravie, pritom ich nemusíme zažiť na vlastnej koži: Dopad teroristických útokov!

Každý rok posiela japonské veľvyslanectvo domov najmenej tucet turistov, aby sa zotavili z extrémneho kultúrneho šoku. Takisto prevádzkuje nepretržitú telefónnu linku, ktorá má postihnutým pomôcť prekonať psychickú chorobu. Ale je parížsky syndróm skutočný? A prečo postihuje len niektorých ľudí?

Krutý stret s realitou

Nie náhodou je Paríž známy ako jedno z najromantickejších miest na svete. Ulice lemujú nádherné riečne kanály, sýtozelené parky, obrovské stredoveké katedrály a vonkajšie kaviarničky preplnené zamilovanými pármi. Muži jazdia na bicykloch v na mieru šitých oblekoch a ženy voňajúce Chanelom číslo 5 chodia spôsobom, akoby si boli v každom okamihu vedomé každého aspektu svojho vzhľadu.

Eiffelova veža bude naveky na špičke zoznamu najgýčovejších miest, kde požiadať o ruku - hlavne preto, že výhľad z nej je taký úchvatný. Všetky tieto veci sú stredobodom filmov. Ale akonáhle váš vlak zastaví v Paríži, stretnete sa s realitou.

Mesto bezdomovcov a vreckárov

Veľkým sociálnym problémom Paríža je bezdomovectvo, ktoré podľa francúzskych štatistík od roku 2001 stúplo o 50 percent. Muži stredného veku spia na studených lavičkách a na tvrdej podlahe železničných staníc, ktoré páchnu močom. Na rohoch veľkých ulíc postávajú malé rodiny v špinavom oblečení s nápismi na kartónových ceduľkách a s prázdnymi téglikmi od kávy prosia o pár drobných. Niektorí patria medzi nezamestnaných, čo je v meste každý desiaty dospelý. Niektorí sú závislí na drogách. Iní z nich môžu byť utečenci, alebo východoeurópski migranti vydávajúci sa za utečencov. Čašníci a zamestnanci hotelov môžu byť nedotkliví a úseční, obzvlášť, ak sú nútení hovoriť anglicky. Vyhýbať sa pohľadu z očí do očí cudzincom je bežná prax.

Prakticky každý hollywoodsky film, ktorého dej sa odohráva v Paríži, obsahuje scénu na balkóne s výhľadom na Eiffelovu vežu. V skutočnosti sa však musíte pripraviť na to, že zaplatíte stovky dolárov za staromódnu izbu, ktorá - ak budete mať šťastie - bude mať výhľad na desiatky rovnakých balkónikov. Iste, môžete sa prejsť k Eiffelovej veži, len si dávajte pozor na veľké skupiny mužov okolo vchodu, ktorí sa vás budú snažiť podviesť lacnými náramkami alebo vlákať do podvodných pouličných súťažných hier. A áno, pevne si držte všetky svoje veci, pretože Paríž patrí medzi svetové metropoly vreckových zlodejov.

Kultúrny šok, tvrdí odborníčka

Je teda parížsky syndróm skutočný, alebo rovnako bláznivý, ako znie jeho názov? Deborah Swallowová, odborníčka na medzikultúrnu komunikáciu, tvrdí, že kultúrny šok vedúci až k ochoreniu, je v Paríži rozhodne skutočný. Tento trend sa jej podarilo vysledovať už u manželiek japonských diplomatov v 70. rokoch minulého storočia. „Tieto ženy vtedy neboli obvykle príliš vzdelané. Prichádzali do Paríža a poznali len to, čo videli vo filmoch,“ povedala. „V tom čase býval Paríž jedným z najdrsnejších miest na svete a ony zažívali obrovský kultúrny šok.“ A to do tej miery, že výnimkou neboli ani depresie a samovraždy.

Ale prečo práve Paríž? A prečo sú najviac postihnutí Japonci? Podľa Swallowovej je to tým, že Francúzsko a Japonsko sú od seba natoľko kultúrne vzdialené, že viac to ani nie je možné. Turisti preto prechádzajú z jedného extrému do druhého.

Fotogaléria

20.10.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: ČTK

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia