Prístroj na čítanie snov? Dnes je možné už čokoľvek! Americkí vedci z Brown University zostrojili prístroj na čítanie snov, ktorým chcú odhaliť mozgovú činnosť a zlepšiť spánok pacientov. Pozrite sa na to, či sa im to podarilo.
Čo si myslia odborníci o snívaní?
Vedci si trúfajú odhaliť tajomstvo, ktorým je zahalené fungovanie snov. Aj keď existuje rada teórií, prečo sa v našom podvedomí objavujú sny, žiadna z nich nie je nejakými dôkazmi podložená. Napr. najčastejším vysvetlením je, že snami si mozog triedi informácie, nazbierané behom dňa a vyrovnáva sa s realitou.
Niektorí lekári sú presvedčení, že sny slúžia k ukladaniu noviniek do pamäti podľa daného kódu. Iný, najnovší názor má Deidra Barretová z Harvard University, podľa ktorej je snívanie iný spôsob uvažovania. Je vedúcou experimentu, z ktorého vyplynulo, že väčšina ľudí vie rozlúštiť zložité otázky a problémy behom fázy REM, v ktorej snívame.
Takto vyzeral experiment
Veci z Brown University sa tak rozhodli zistiť, či zachytením mozgovej aktivity behom snívania odhaliť, ako mozog pracuje. Ich skúmanie bolo založené na snímaní mozgových vĺn a frekvencií, ktoré merali behom spánku pomocou magnetickej rezonancie. Dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli podstúpiť tento experiment, pritom budili každú chvíľu preto, aby zistili, čo konkrétne sa im v danom úseku snívalo.
Jednotlivé motívy snov - napr. posteľ či kľúče - priradili ku konkrétnej vlnovej frekvencii. Za niekoľko týždňov už mali zostavený súbor dvoch desiatok motívov s konkrétnymi vlnovými dĺžkami, ktoré uložili do počítača. Následne pri ďalšom nočnom snímaní mozgovej aktivity už vedel počítač sám upozorniť, že sa v mozgu odohráva proces spojený s konkrétnou myšlienkou.
Koniec nočným morám?
Ako uviedla štúdia uverejnená v odbornom časopise Science, ukázalo sa, že po prebudení sa človeku o danej veci skutočne snívalo. Toto zistenie doslova nadchlo spoluautora štúdie Masako Tamaki. Podľa neho by nové poznatky mohli pomôcť ľuďom s nočnými morami a nespavosťou. Teraz sa chce zamerať na to, či je možné odlíšiť živé a neživé predmety a či mozog pracuje inak pri pomyslení na konkrétnu osobu a inak pri abstraktnom myslení.
"Sú tu určité podobnosti u všetkých ľudí. Musíme to ešte overiť, ale je možné, že sa nám podarí zostaviť univerzálny model najčastejších snov, ktorý bude aplikovaný na viac ľudí," prezradil na záver Tamaki.
