Chemik vyšiel s pravdou von: Môžu byť horiace sviečky jedovaté?

01.11.2017 | Diskusia

„Dušičkové“ sviatky sa nevyznačujú len spomínaním na zosnulých a návštevou cintorínov. Je to tiež obdobie roka s najväčšou spotrebou sviečok, ktoré sa najčastejšie vyrábajú z parafínu. Na to, či môže byť dym zo zapálenej sviečky jedovatý, sme sa spýtali chemika Filipa Květoňa.

 

„Sviečka je v podstate horľavý knôt obalený tuhým palivom. Úlohou knôtu je nasať teplom roztopené palivo a následne ho priviesť k plameňu, aby tam mohlo zhorieť. Palivo sa totiž nikdy nespaľuje v tuhom alebo tekutom stave, ale len vo forme uhľovodíkových výparov,“ na úvod vysvetľuje Filip Květoň z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Čítajte viac: Voňavé zlo na adventnom venci: Prekvapí vás, kde sa skrýva zákerná choroba!

Väčšina sviečok sa vyrába z parafínu, ale v obchode nájdete aj ekologickejšie produkty, zhotovené napríklad zo včelieho vosku, stearínu alebo z tukov a olejov. „Parafín sa získava ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy, ide o 20 až 40 atómov uhlíka naukladaných za sebou v rámci jedného reťazca, ktoré vytvárajú relatívne mäkký voskový materiál. Uhľovodíkové zloženie a dĺžka reťazca zabezpečujú parafínu jedinečnú kombináciu požadovaných vlastností: pri izbovej teplote je dostatočne tuhý, pôsobením tepla (horením) sa pomaly topí a vďaka tomu môže sviečka horieť. Bod topenia je priamoúmerný dĺžke reťazca,“ spresňuje výskumník.

Výpary z horiacej sviečky nikdy nevdychujte

Pri horení sviečky dochádza k exotermickej reakcii, teda k uvoľňovaniu tepla do okolia za spotreby kyslíka. „Zjednodušene povedané, palivo reaguje so vzdušným kyslíkom, pričom dochádza k vzniku vody (vo forme vodnej pary), oxidu uhličitého (CO2) a simultánnej produkcie svetla a tepla,“ dopĺňa expert, podľa ktorého však spaľovanie nemusí byť vždy dokonalé. Keď má horiaca sviečka dostatok vzduchu, na spodku plameňa (modré zafarbenie) dochádza k úplnému spaľovaniu paliva s teplotou okolo 1 400 stupňov Celzia. Z paliva vtedy ostáva čistý popol - uhlík. „Vo vyšších polohách plameňa nie je dostatočné prúdenie vzduchu a nastáva nedokonalé spaľovanie, vznikajú sadze a vedľajšie produkty - najmä oxid uhoľnatý. Tento plyn je bezfarebný, bez chuti a zápachu. V uzatvorených priestoroch spôsobuje úmrtia, avšak pri spaľovaní jednej sviečky v priestore nie je jeho koncentrácia dostatočne vysoká na to, aby mala nejaké dôsledky. Vyšším rizikom sú nespálené mikročastice uhlíka - sadze, ktoré človek dýcha a usadzujú sa v jeho v pľúcach. Preto nie je rozumné stáť nad sviečkou počas horenia a vdychovať jej výpary,“ varuje vedec.

V miestnosti by ste mali vetrať

Pri horení vzniká aj spomínaný oxid uhličitý, ktorý sa prirodzene vyskytuje v atmosfére, avšak jeho koncentrácia narastá v dôsledku ľudskej činnosti. „Vo svojej podstate nie je jedovatý, ale má negatívny dopad na ľudský život. Je označovaný ako skleníkový plyn, ktorý napomáha v rozvoju globálneho otepľovania. Samozrejme, jeho produkcia pri spaľovaní sviečok nie je taká markantná ako pri spaľovaní fosílnych palív a podobne,“ vysvetľuje Filip Květoň. Keď v miestnosti zapálite sviečku, mali by ste vetrať – na jednej strane podporíte dokonalé spaľovanie a na druhej do miestnosti vženiete čerstvý vzduch, čím znižujete koncentráciu CO2 v uzatvorenom priestore.

Ako ďalej pokračuje chemik, všetky materiály, s ktorými človek prichádza do kontaktu, nielen sviečky, by mali byť testované na prípadnú toxicitu: „Samozrejme, počas spaľovania sviečky (najmä toho nedokonalého) s nejakou prímesou môže dôjsť k vzniku škodlivej látky, ale jej koncentrácia bude oproti prostrediu minimálna, tým pádom zanedbateľná. Nemyslím si, že by sa do predaja dostali veci, ktoré by človeku škodili. Je potrebné si uvedomiť, že sú nastavené určité hodnoty, ktoré sú pre zdravý život limitné, ak sa človek riadi odporúčaniami na obaloch a návodmi, nemalo by dôjsť k ohrozeniu jeho života.“

Fotogaléria

01.11.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia