Podceňované ochorenie, ktoré má až tretina Slovákov: Odhalí ho pohľad na vlastné nohy

30.04.2018

Mnohé ženy privádza pred letom pohľad na vlastné nohy do rozpakov. Metličky či modrasté žilky na svetlej pokožke trápia nejednu Slovenku. Podľa známej angiologičky, profesorky Viery Štvrtinovej, môžu byť prvé pavučinky popraskaných žiliek na nohách, často považované najmä za kozmetický problém, príznakom chronického žilového ochorenia.

 

„V civilizovaných krajinách Európy a Spojených štátov amerických postihujú kŕčové žily tretinu až polovicu obyvateľstva,“ hovorí profesorka Viera Štvrtinová z I. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Je to daň za to, že sa človek pohybuje vo vzpriamenej polohe, lebo napríklad zvieratá kŕčové žily nemajú,“ dopĺňa. Navyše, žilám neprospieva ani sedavý spôsob života, ktorý túto evolučnú výhodu obracia proti nám. „V oblastiach sveta, kde ľudia sedia menej a viac sa pohybujú, žijú pôvodnejším spôsobom života, nie sú kŕčové žily také časté ako u nás. Príkladom môžu byť africké alebo ostrovné krajiny,“ spresňuje.

Čítajte viac: Devastačný účinok módneho trendu: Takto ničí obľúbená obuv vaše telo

„Kŕčové žily sú časťou celkového ochorenia, ktoré nazývame chronické žilové ochorenie,“ vysvetľuje špecialistka. Kŕčové žily majú tri formy, resp. štádiá – prvým sú metličky, pavúčikovité žilky, ktoré predstavujú najmä kozmetický defekt. „Zo zdravotného hľadiska metličky nie sú nebezpečné. Väčšinou sa objavujú na začiatku ochorenia a postupne sa k nim pridávajú aj ďalšie typy narušených žiliek. Druhý typ kŕčových žíl predstavujú retikulárne varixy, široké od jedného do troch milimetrov. Tretím typom sú kŕčové žily, čiže hrubé povrazce široké od štyroch milimetrov do niekoľkých centimetrov. Práve ony predstavujú zdravotný problém, lebo sa v nich hromadí krv, ktorá sa oveľa pomalšie presúva bližšie k srdcu, čo môže spôsobovať rôzne ťažkosti, ako opúchanie končatín či trofické kožné zmeny (rôzne farebné škvrny, väčšinou fialové alebo hnedé hyperpigmentácie). Kŕčové žily môžu nakoniec vyústiť až do vredu predkolenia,“ varuje lekárka.

Prvé znaky chronického žilového ochorenia sa spravidla objavujú medzi 25. a 30. rokom života. Za ich vznikom stojí dedičná záťaž (najmä po genetickej línii matky), ale aj iné rizikové faktory, ako obezita, nedostatok pohybu, alebo dlhodobé sedenie či státie. Rizikovým faktorom je tiež užívanie hormonálnej antikoncepcie a hormonálna substitučná liečba v klimaktériu. Takisto sa môžu kŕčové žily na nohách objaviť počas tehotenstva v dôsledku hormonálnych zmien. Aj preto postihuje chronické žilové ochorenie predovšetkým ženskú časť populácie.

Vysoký tlak ako rizikový faktor

Pomerne málo známym rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je aj vysoký krvný tlak. „Najmä v posledných rokoch sa ukazuje, že jedna z príčin vysokého krvného tlaku v tepnovom riečisku môže byť ukrytá v cievnej stene - ak máme vysoký krvný tlak v tepnovom riečisku (hypertenzia), tak máme často aj vysoký tlak v žilovom riečisku, pretože akonáhle vznikajú kŕčové žily a čím sú väčšie, tým výraznejšie sa poškodzujú chlopne, stávajú sa nedovieravými a v postihnutej žile stúpa tlak. Následkom je tzv. žilová alebo venózna hypertenzia. Obe ochorenia spolu zrejme súvisia, pretože sa zistilo, že ľudí, ktorí majú vysoký krvný tlak, častejšie trápia kŕčové žily,“ približuje profesorka Štvrtinová jednu z najnovších vedeckých hypotéz.

Prevenciou kŕčových žíl je nepriamo aj strava, pretože ďalším rizikovým faktorom je tvrdá stolica, resp. zápcha. „Zvýšený tlak počas stolice pôsobí aj na dolné končatiny, zvyšuje tlak v žilách a spôsobuje zhoršovanie kŕčových žíl. Preto by sme mali konzumovať dostatok vlákniny a snažiť sa o pravidelné stravovanie,“ pripomína odborníčka upozorňujúc na nepríjemné dôsledky príliš hektického života.

Nevhodný šport môže viac uškodiť, ako pomôcť

Pacienti s chronickým žilovým ochorením by mali mať dobrý vzťah k pohybu, ale nie každý šport je pre nich vhodný: „Vyvarovať by sa mali športom, pri ktorých sa odráža nohami od tvrdej podlahy - napríklad basketbal alebo volejbal. Mala som pacientov, ktorí mali práve na odrazovej nohe kŕčové žily. Pri nábehu na kŕčové žily nie je vhodné ani posilňovanie dolných končatín. Medzi odporúčané športy patrí predovšetkým plávanie, turistika alebo beh, ale mal by to byť beh po mäkkom teréne a nie po asfalte, pri ktorom vznikajú otrasy zhoršujúce priebeh ochorenia.“

Pacienti s kŕčovými žilami by sa mali vyhýbať aj saunovaniu, navštevovaniu horúcich termálnych prameňov, pretože teplo rozširuje cievy. Rovnako nevhodné je intenzívne slnenie. „Spomínam si na pacientov, ktorí tvrdili, že si musia opáliť nohy, aby im nebolo vidno kŕčové žily. Rozhodne by som im ale neodporúčala opaľovanie v čase najintenzívnejšieho slnka,“ dodáva lekárka.

Kedy vyhľadať odborníka

S návštevou angiologickej ambulancie by človek nemal otáľať, keď ho bolievajú nohy, opúchajú mu, alebo má pocit ťažkých naliatych nôh. Aj metličky môžu byť dôvodom, prečo vyhľadať lekára. V takom prípade je totiž žiaduce začať s prevenciou kŕčových žíl, napríklad v podobe nosenia kompresívnych pančúch alebo podkolienok. Takisto je možné uplatniť farmakoterapiu: „Existujú tabletky, ktoré dokážu zmierniť subjektívne ťažkosti a opuch. Na základe medicíny dôkazov sa dnes ukazuje, že mikronizovaný diosmín v kombinácii s kompresívnymi pančuchami často dokáže dlhé roky udržať ochorenie bez progresie. Tabletky sú dôležité najmä u tých ľudí, ktorí pociťujú bolesti a majú opuchnuté nohy. Niektorí pacienti sú však príliš pohodlní a radšej si dajú namiesto kompresívnych pančúch alebo podkolienok len tabletku. Jej užívanie však má zmysel iba vtedy, keď majú pacienti dostatok pohybu,“ ozrejmuje.

Menšie kŕčové, ale aj retikulárne žily je dnes možné odstraňovať viacerými spôsobmi, napríklad sklerotizáciou. V zásade platí, že spôsob odstraňovania veľkých kmeňových žíl musí zhodnotiť cievny chirurg. Aj po zákroku je však nutné pokračovať v liečbe, pretože ide o chronické žilové ochorenie, upozorňuje odborníčka. „Dnes sa už hovorí o tom, že jednou z príčin chronického žilového ochorenia je chronický zápal a že veľké kŕčové žily ja naozaj vhodné chirurgicky odstrániť,“ dodáva. „Rozšírenú žilu možno okrem klasickej operácie odstrániť aj endovenóznymi postupmi, termicky či pomocou kryoterapie. Voľba najlepšej metódy by mala byť v kompetencii skúseného špecialistu, pretože niektoré z najmodernejších metód odstraňovania kŕčových žíl sa používajú len 10-15 rokov, aj preto sa ešte nedá jednoznačne povedať, ktorá z nich je najideálnejšia,“ zdôrazňuje profesorka Štvrtinová, podľa ktorej je najlepšou prevenciou progresie chronického žilového ochorenia zdravá životospráva a včasná diagnostika.

 

Fotogaléria


Tagy:
kŕčové žily angiologička chronické žilové ochorenie Viera Štvrtinová

30.04.2018  |  Foto: Ján Zemiar, Gettyimages.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia