Štyridsaťtriročný Švéd Arne Larsson sa stal v októbri 1958 prvým človekom na svete, ktorému lekári voperovali kardiostimulátor. Vďaka obetavej manželke a technologickému zázraku dokázal muž s chorým srdcom prežiť mnohých svojich rovesníkov.
Problémy so srdcom začali švédskeho inžiniera prenasledovať po otrave z ustrice v roku 1955, keď pracoval na Asuánskej priehrade v Egypte. Iniciatívu pri záchrane jeho života vtedy prevzala Arneho manželka Else-Marie, ktorá sa dopočula o tom, že v Štokholme niekto pracuje na funkčnom kardiostimulátore.
Čítajte viac: Slováci vyvíjajú unikátny kardiostimulátor: „Nekonečnú baterku“ bude poháňať samo telo
Elsa-Marie vedcov vyhľadala a prehovorila na operáciu, aj keď švédske úrady v tom čase vynálezu ešte neudelili príslušné osvedčenia. Prvý kardiostimulátor fungoval v Arneho hrudi, z ktorej trčali drôty pre dobíjanie batérie, len šesť hodín, než sa nadobro rozbil. Larssonov život zachránila skutočnosť, že ošetrujúci lekár mal doma ešte jeden exemplár. Doktor ani na chvíľu nezaváhal a onedlho mal jeho pacient v hrudi nový prístroj, ktorý však vydržal len dva dni.
Nasledovali ďalšie pokusy o jeho záchranu a v mužovej hrudi sa vystriedalo dovedna až 26 kardiostimulátorov - od prvého prístroja s priemerom hokejového puku vážiaceho vyše dva kilogramy, až po moderný miniaturizovaný aparát merajúci pár centimetrov a vážiaci iba pár desiatok gramov. Všetky však mali rovnakú funkciu - pomáhať elektrickými impulzmi udržiavať srdcový rytmus. Vďaka tomu sa Larsson dožil požehnaného veku 86 rokov a zomrel v decembri 2001 na komplikácie vyvolané rakovinou kože.
