Ľudský mozog je mimoriadne plastický a životaschopný orgán. Dokazujú to výsledky novej štúdie španielskych vedcov. Keď preskúmali mozgy osôb v strednom a vysokom veku, všimli si pozoruhodný jav.
Starnutie mozgu by nemuselo byť také pesimistické, ako si vedci doposiaľ mysleli. Aj vo vysokom veku by mozog mohol byť schopný regenerácie a tvorby nových neurónov – neurogenézy. Mozog dospelého človeka má v každom veku rezervy na to, aby sa prispôsoboval novým nárokom a dokázal vstrebávať nové informácie, myslia si experti.
Čítajte viac: Dôchodkyňa (68) má desivú schopnosť: Odhalí Parkinsonovu chorobu z jedinej telesnej zmeny
Tím španielskych vedcov vedený výskumníčkou Maríou Llorens-Martínová z Centro de Biología Molecular Severo Ochoa v Madride preskúmal mozgové tkanivo 13 ľudí vo veku od 43 do 87 rokov. Vedcov zaujímalo, či sa v ich mozgoch tvorili nové neuróny.
Čítajte viac: Neuveriteľný efekt dvoch známych antioxidantov: Zázrak, ktorý sa ukrýva v týchto potravinách!
Tvorba nových mozgových buniek prebieha v hipokampe, ktorý je považovaný za sídlo pamäti a učenia. Ako neuróny dozrievajú, vytvárajú určité proteíny, ktoré vedci mohli použiť na identifikáciu ich veku.
Nestarnúci orgán?
Vedcov prekvapilo, že neuróny boli rôznych tvarov a veľkostí, čo podľa nich naznačovalo, že by niektoré z nich mohli byť boli v procese dozrievania, teda vznikli v čase, keď ich nositeľ už nebol v mladom veku.
Neurogenéza je podľa slov výskumníčky Maríe Llorens-Martínovej dôležitá pre tvorbu tvorby nových spomienok. „Dokonca aj mozog ľudí v 90-tich rokoch si každý deň ukladá nové spomienky, preto ma neprekvapuje to, čo sme našli,“ povedala Llorens-Martínová podľa Newscientist.com.
Výsledkom najnovšej vedeckej štúdie zverejnenej v magazíne Nature Medicine oponuje neurológ Arturo Alvarez-Buylla z Kalifornskej univerzity. Tvrdí, že všetky preskúmané bunky v mozgoch starších ľudí už boli zrelé a dôkazy o raste nových neurónov nie sú dostačujúce, pretože nehovoria nič o tom, kde bunky vznikli. Teoreticky je možné, že niektoré z buniek vytvárali proteíny zhodné s tými, ktoré tvoria nové bunky len preto, že z nejakého dôvodu dozrievali veľmi pomaly, domnieva sa Alvarez-Buylla.
