Najužívanejší liek na svete má už 120 rokov: Ľudia ho kedysi nosili ako talizman

10.08.2017 | Diskusia

Mladého nemeckého chemika Felixa Hoffmanna trápili vedľajšie účinky, ktoré mal liek proti reume užívaný jeho otcom. Preto vynašiel lepší liek. Aj tak sa dá stručne opísať pozadie objavu najpoužívanejšieho lieku na svete, ktorým je aspirín.

Pred 120 rokmi, 10. augusta 1896, sa Hoffmannovi podarilo synteticky a v chemicky čistej podobe vyrobiť spojením kyseliny salicylovej a octovej kyselinu acetylsalicylovú (ASK) a jej účinky boli vynikajúce. Spoločnosť Bayer, pre ktorú Hoffmann pracoval, si po farmakologických skúškach o tri roky neskôr nechala nový liek patentovať ako aspirín.

Čítajte viac: Stačí užívať ružovú tabletku jeden týždeň a potom to príde: Dopad na zdravie za krátku dobu!

Liek bol sprvu dodávaný ako prášok, ktorý sa zákazníkom odvažoval vždy v dávke 500 miligramov a vydával v malých papierových vrecúškach. Len o rok neskôr uviedol Bayer na trh toto analgetikum v podobe klasických tabliet - išlo o jeden z prvých liekov, ktorý bol predstavený v dávkovacej forme tabliet.

Základná zložka lieku je známa vyše 2-tisíc rokov

Základná zložka lieku, ktorý preslávil mladého chemika, je však stará vyše dvetisíc rokov. Otec lekárstva Hippokrates nechával už pred viac ako 2 400 rokmi pacientov žuť vŕbové listy, aby uľavil ich bolestiam a horúčkam. Vŕba (latinsky Salix) totiž obsahuje hojace látku, salicín, z ktorej bola v roku 1838 vyrobená liečivá salicylová kyselina, ktorú užíval Hoffmanovv otec. Tá ale mala mnohé chyby (chutila hrozne a silne dráždila ústa i žalúdok), a tak musel prísť až Hoffmann, ktorý ju skombinoval s kyselinou octovou.

Liek dostal názov vďaka svojmu zloženiu. Písmeno „a“ znamená acetyl, čo je zvyšok kyseliny octovej v molekule liečiva prípravku, kyseline acetylsalicylovej. Časť „spir“ je odvodená od rastliny túžobník brestový (Spirea ulmaria), z ktorej sa získava salicín, zlúčenina kyseliny salicylovej so sacharidom. Kyselina salicylová je základným produktom, z ktorého sa následne syntetizuje kyselina acetylsalicylová. Posledná časť „in“ sa v čase, keď sa Hoffmann dopracoval k úplne prvej stabilnej syntéze kyseliny acetylsalicylovej, bežne používala ako prípona názvov liečiv.

Redukuje viaceré zdravotné riziká

Liek, ktorý pôvodne pôsobil najmä proti teplotám, bolestiam a zápalom, znižuje podľa posledných výskumov riziko srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice či redukuje výskyt niektorých druhov rakoviny. Podľa iných teórií by mohlo pravidelné užívanie tohto lieku pôsobiť preventívne dokonca i proti cukrovke či Alzheimerovej chorobe.

Tablety aspirínu slúžili medzi svetovými vojnami v niektorých krajinách Latinskej Ameriky ako platidlo, v Barme ich zase ľudia nosili na krku ako talizman a v roku 1925 aspirín zachránil hŕbu životov počas chrípkovej epidémie v Európe. Spoločenský vrchol potom aspirín zažil 21. júla 1969, keď ako prípravok proti bolestiam pristál s prvými ľuďmi na Mesiaci.

Má aj vedľajšie účinky

V súčasnosti sa vyrobí okolo 100 miliárd tabliet tohto lieku ročne. Postupne sa ale začali objavovať nežiaduce vedľajšie účinky aspirínu, respektíve ASK, ktorá u niektorých pacientov dráždi žalúdočnú sliznicu. A dlho sa tiež nevedelo, ako vlastne kyselina v tele pôsobí. Na túto otázku odpovedal v roku 1971 britský farmakológ John Vane, ktorý prvý objasnil mechanizmus fungovania. Vane zistil, že kyselina blokuje produkciu určitých látok, ktoré majú v organizme okrem iného kľúčové pôsobenie pri zápaloch a horúčkach. Za svoje dielo dostal v roku 1982 spoločne so švédskymi biochemikmi Sunom Bergströmomm a Bengtom Samuelssonom Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu.

Fotogaléria

10.08.2017  |  Foto: Profimedia.sk, Thinkstock.com  |  Zdroj: ČTK

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia