Podľa nedávno publikovanej štatistickej správy agentúry Eurostat patrí na Slovensku až 44 %* z celkového počtu úmrtí osôb mladších ako 75 rokov do kategórie tzv. odvrátiteľných úmrtí. Priemer v štátoch EÚ je 34 %.
V prepočte na 100-tisíc obyvateľov ide teda na Slovensku o 188 úmrtí, pričom v Českej republike je to 125 a vo Francúzsku dokonca len 60 úmrtí. Na základe týchto štatistík je možné konštatovať, že po prepočítaní na počet obyvateľov zomrie u nás v porovnaní s ČR na tzv. liečiteľné ochorenia každý rok o 2 000 ľudí viac. Podľa záverov Eurostatu sa na týchto tzv. odvrátiteľných úmrtiach podieľajú najviac práve kardiovaskulárne ochorenia. Z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú kardiologickú spoločnosť (SKS) vypracovala spoločnosť GFK však vyplýva, že Slováci vôbec nepovažujú tieto ochorenia za najzávažnejšie.
Podľa najnovšej správy Eurostatu je Slovensko na 4. najhoršom mieste z hľadiska úmrtnosti obyvateľov na tzv. odvrátiteľné ochorenia (angl. „avoidable diseases“). Po prepočte na celoslovenskú populáciu zomrie na Slovensku každý rok na odvrátiteľnú príčinu takmer 11 000 občanov. Rovnako nelichotivo sú na tom obyvatelia Slovenska aj čo sa týka dĺžky života. Podľa správy OECD Health at a Glance je na Slovensku v 65. roku života kratšia očakávaná dĺžka života ako v ostatných krajinách OECD, naviac jeho zdravotná kvalita je výrazne horšia.
"Po dosiahnutí 65 rokov majú obyvatelia v Českej republike pred sebou v priemere 8 rokov života v zdraví. Na Slovensku je to len polovica, teda 4 roky a v Nórsku je to takmer štyrikrát viac, až 15 rokov,” hovorí prof. MUDr. Robert Hatala, CSc., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Môžu za to srdcové ochorenia
V celoeurópskom meradle sa na úmrtiach najviac podieľajú práve kardiovaskulárne ochorenia. Srdcový infarkt tvorí až 32 % všetkých úmrtí ľudí vo veku menej ako 75 rokov.
„Na Slovensku zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia takmer 30-tisíc obyvateľov, čo je v prepočte na počet obyvateľov takmer 3-krát viac ako vo Francúzsku. Celkovo choroby srdca a ciev majú podľa oficiálnej mortalitnej štatistiky na svedomí u nás viac ako 52 % všetkých úmrtí,“ dopĺňa prof. Hatala.
Slováci ich podceňujú
Je prekvapujúce, že napriek tomu, že sa kardiovaskulárne ochorenia najviac podieľajú na úmrtnosti Slovákov, títo ich nepovažujú za najzávažnejšiu hrozbu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre SKS vypracovala spoločnosť GFK na vzorke 504 respondentov. Za najzávažnejšie považujú Slováci jednoznačne onkologické ochorenia. Myslí si to až 74 % respondentov. Len 16 % uviedlo, že najzávažnejšie sú kardiovaskulárne ochorenia.
Respondenti sú si zároveň vedomí toho, že kardiovaskulárne ochorenia sa vyskytujú častejšie ako onkologické a tiež, že sú spojené s vyššou mierou invalidizácie pacientov v porovnaní napríklad s rakovinou prsníka či prostaty.
„Slováci pojem závažnosti ochorenia nespájajú ani s počtom ľudí, ktorí sú daným ochorením postihnutí, ani s mierou úmrtnosti či invalidizácie. Je vytvorený určitý emocionálny „mýtus“ závažnosti onkologických ochorení. Pravdepodobne je to tak pre vnímanú mieru utrpenia ľudí, ktorí trpia onkologickým ochorením. A súvisí to určite aj s často radikálnou liečbou a jej nežiadúcimi účinkami,” hovorí doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave.
Srdcové zlyhávanie výrazne ovplyvňuje úmrtnosť aj hospitalizácie Slovákov
Medzi kardiovaskulárne diagnózy, ktoré majú významný vplyv na úmrtnosť a vysokú mieru hospitalizácií a sú pritom podceňované, patrí najmä srdcové zlyhávanie. Vzniká, keď srdce „nevládze“ uspokojiť požiadavky tkanív organizmu na prívod kyslíka. Ide o dlhodobé a invalidizujúce ochorenie s vysokou úmrtnosťou, ktoré sa prejavuje najmä zhoršujúcou sa dýchavicou a hromadením tekutín v telesných dutinách a tkanivách, kam tekutiny prestupujú pri nedostatočnom prečerpávaní krvi srdcovým svalom („vodnatieľka“). Ročne si vyžiada v SR až 20-tisíc** hospitalizácií.
„Miera prežívania pacientov s týmto ochorením vo vyššom štádiu podľa klasifikácie NYHA je podobná prežívaniu pacientov s rakovinou hrubého čreva a je horšia ako u pacientov s rakovinou prsníka alebo prostaty. Až polovica pacientov totiž zomiera v priebehu 4 rokov. U pacientov so závažným srdcovým zlyhávaním (NYHA IV) dochádza k úmrtiu ešte skôr, dokonca už v priebehu jedného roka od stanovenia diagnózy,“ hovorí prof. MUDr. Ján Murín, CSc. z Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
MZ SR chce znížiť počet odvrátiteľných úmrtí o 15 %
Nakoľko podľa štatistík OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou mierou mortality na srdcovo-cievne ochorenia, je dôležité vytvoriť fungujúcu platformu, ktorá bude základom pre dlhodobú spoluprácu kľúčových subjektov - najmä Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenskej kardiologickej spoločnosti ako aj zástupcov poisťovní či pacientskych organizácií.
„Musíme intenzívne budovať povedomie a vzdelávať verejnosť o srdcových ochoreniach, najmä o srdcovom zlyhávaní. Je potrebné využívať inovatívne technológie a modernú liečbu pre pacientov, optimalizovať systém ich manažmentu a včasného záchytu ochorenia,“ hovorí prof. Hatala. „Ak chceme na Slovensku znížiť počet odvrátiteľných úmrtí a spoločne dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovilo MZ SR, bez zvýšeného záujmu o problematiku kardiovaskulárnych ochorení to nepôjde,“ uzavrel prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Čítajte tiež: Z jedálnička vynechala mliečne výrobky: Nastali zmeny, ktoré neočakávala!
