Investovať do budúcnosti a zvíťaziť nad maláriou - taká je v roku 2013 téma Svetového dňa malárie, ktorý pripadá na dnes 25. apríla. Jedným z cieľov tohto svetového dňa je mobilizovať politikov, rôzne organizácie a zástupcov občianskej spoločnosti, popredných predstaviteľov súkromného aj verejného sektora i jednotlivcov, aby sa angažovali v boji proti tejto chorobe.
Za minulých desať rokov sa dosiahol značný pokrok v odstraňovaní malárie. Od roku 2000 prvýkrát klesla úmrtnosť na maláriu o 25 percent, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojej internetovej stránke, a v 50 z 99 krajín, v ktorých sa malária naďalej prenáša, sa podarilo dosiahnuť cieľ - znížiť jej výskyt o vyše 75 percent. WHO konštatovala, že za týmito výsledkami sú lepší prístup k diagnostickým testom a garantovaná kvalitná liečba ako aj zintenzívnenie ďalších opatrení proti šíreniu tejto choroby.
Viac ako 600-tisíc ľudí ročne zomiera na maláriu
Ešte sa však nepodarilo vyhrať, upozorňuje WHO. Odborníci predpokladajú, že na maláriu ročne zomiera vo svete okolo 660.000 ľudí, najmä detí do päť rokov v subsaharskej Afrike. Vo svete sa ročne vyskytuje 200 miliónov prípadov malárie, pričom väčšina z nich sa ani nezistí a nezaregistruje, upozornila WHO.
Pripomíname si ho piaty rok
Svetový deň malárie sa pod týmto názvom slávil prvýkrát 25. apríla 2008. Rozhodli o tom účastníci 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia zo 193 krajín v marci 2007 v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii. Ten sa v aprílovom termíne pripomínal od roku 2001. Vo vyhlásení z nigérijskej Abuje účastníci 44 krajín na africkom summite o malárii stanovili, že 25. apríl sa bude sláviť ako Africký deň malárie.
Malária aj u nás?
Malária je známa aj pod názvom bahenná horúčka. Najhoršie prípady malárie sú v subsaharskej Afrike; choroba sa vyskytuje aj v Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a v niektorých častiach Európy.
Klimatické zmeny a otepľovanie priniesli i na Slovensko nové druhy živočíchov z oblasti Stredozemného mora. V roku 2004 sa po prvý raz zaznamenala prítomnosť komára Anopheles, ktorý môže šíriť maláriu. V minulých rokoch pribudli aj ďalšie dva druhy komárov rozširujúcich maláriu.
Svetový deň malárie je pre krajiny, ktoré nie sú zasiahnuté výskytom tohto ochorenia, príležitosťou, aby si uvedomili následky choroby. Zároveň je to výzva pre nových možných darcov, aby prispeli do spoločného úsilia na potláčanie choroby. Vedci majú možnosť prezentovať svoje aktivity, odborníci vysloviť varovania, médiá môžu priniesť informácie medzi široké vrstvy ľudí.
Je to jedno z najzávažnejších ochorení
Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia spôsobené prvokom Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Existuje niekoľko druhov Plasmodií s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na chorobe.
Príznaky choroby
Priebeh malárie, ktorej názov v stredovekej taliančine - mala aria - znamená zlý vzduch, môže v niektorých prípadoch byť rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.
Rizikový priebeh je v prípade infikovania detí. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.
Keď samička komára Anopheles infikovaná Plasmodiom poštípe človeka, prenesené prvoky sa uchytia v pečeni poštípaného a postupne preniknú do červených krviniek, kde sa ďalej množia a postupne sa uvoľňujú do krvného obehu.
Príčina malárie sa zistila v roku 1880
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Prevencia a liečba
Prevenciou pred maláriou v oblastiach výskytu tejto choroby je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.
