Málokto pochybuje o tom, že fajčenie je škodlivé. Napriek tomu mnohé štúdie publikované vo vedeckých časopisoch dokumentujú negatívnu koreláciu medzi fajčením tabaku a Alzheimerovou chorobou, Parkinsonovou chorobou a ulceróznou kolitídou. Fajčiarov postihnú tieto choroby zriedkavejšie ako nefajčiarov. Ako je to možné?
V skutočnosti čistý nikotín nemá žiadne známe kancerogénne (nádorové) vlastnosti. Kancerogenézu má na svedomí hlavne decht v cigaretách.
Vedecký výskum zistil dve tváre nikotínu. Aj keď môže poškodiť zdravie, na druhej strane môže byť užitočný v prevencii demencie a môže zlepšiť kvalitu života seniorov.
Výborný na pozornosť a učenie
Nie je isté, prečo majú ľudia aj zvieratá v mozgu receptory na nikotín. Laboratórne pokusy potvrdili, že na nikotín reagujú hlavne tie oblasti mozgu, ktorých funkcia sa spája s učením a pamäťou. Zistilo sa, že nikotín zlepšuje pozornosť a pracovnú pamäť laboratórnych potkanov. Po podaní nikotínu dosahovali lepšie výsledky vo vodnom bludisku ako ostatné zvieratá, ktoré nikotín nedostali.
Aj v ľudskom mozgu objavili vedci vyšší počet väzbových miest pre nikotín v hipokampe – štruktúre dôležitej pre pamäť a učenie. Psychické testy potvrdili, že nikotín môže zvýšiť pozornosť a zlepšiť proces ukladania informácií u ľudí. Testy pritom prebiehali v skupinách fajčiarov a nefajčiarov. Nikotín im bol aplikovaný vo forme náplasti alebo podkožných injekcií. Testy odhalili, že nikotín preukázateľne zvyšoval pracovnú pamäť a pozornosť. Aby toho nebolo málo, znižoval počet omylov, skracoval reakčný čas, zvyšoval vizuálnu pozornosť a dlhodobé vizuálne vnímanie.
Aký má vplyv na Alzheimerovu chorobu?
Pacienti trpiaci touto chorobou majú ťažký život. Trpia poruchami pamäte a orientácie, strácajú schopnosť rozoznávať svojich blízkych i známe miesta a sú neschopní vykonávať bežné samoobslužné úkony. Tieto poruchy sa spájajú s nedostatkom mozgového acetylcholínu v dôsledku degenerácie a narušenia funkcie nikotínových acetylcholínových receptorov.
Z tejto hypotézy vychádza aj súčasná liečba acetylcholínu. Spočíva v aplikácii látok, ktoré zabránia odbúravaniu acetylcholínu a predĺžia aktiváciu nikotínových receptorov. Avšak, týmto prístupom sa však nedá acetylcholín liečiť.
Vyšetrenie mozgov pacientov s acetylcholínom potvrdilo zníženie väzobných miest na nikotín až o 70 % v porovnaní s mozgami rovnako starých zdravých osôb. Preto je práve podávanie nikotínu jednou z veľkých nádejí.
Dvadsať epidemiologických štúdií sledovali súvislosť fajčenia s výskytom acetylcholínu, pričom šestnásť z nich zaznamenalo jeho nižší výskyt u fajčiarov ako u nefajčiarov. Podanie nikotínu síce zlepšilo kognitívne schopnosti u pacientov s acetylcholínom, ale neovplyvnilo ich dlhodobú pamäť.
Je len jednou z päťtisíc chemických látok
Aj keď na jednej strane výskumy potvrdzujú, že mierne fajčenie môže fungovať ako prevencia niektorých chorôb, je však potvrdené, že má na svedomí množstvo závažných chorôb. Neodporúča sa preto fajčiť, nakoľko nikotín je len jednou z takmer päťtisíc chemických látok v cigaretovom dyme. Aj keby sme pripustili, že účinok nikotínu je na ľudský organizmus výlučne pozitívny, čo potom s ďalšími piatimi tisíckami látok?
