Väčšina už tuší, že by sa im mali vyhýbať, no ruku na srdce, nie vždy sa im to darí. Vedci pritom stále upozorňujú na ich konzumáciu, pričom najnovšia štúdia pritvrdzuje a odmieta ich kvôli hrozivým účinkom na ľudské telo.
Vedci už dlhšie varujú pred nadmernou spotrebou ultra-spracovaných potravín (UPF) a spájajú ich s celým radom zdravotných problémov. Nedávne štúdie ukázali, že môžu viesť ku kardiovaskulárnym ochoreniam a úmrtnosti zo všetkých príčin.
Čítajte tiež: Štyri JEDLÁ na raňajky, ktoré SPÁLIA brušný tuk: ZACIELIA na kritickú oblasť na tele
Nová štúdia k tomu prispela svojím zistením, že konzumácia UPF zvyšuje riziko druhého - a pravdepodobnejšieho smrteľného - srdcového infarktu alebo mozgovej príhody u ľudí, ktorí už majú problémy so srdcom, ako sa píše na medicalnewstoday.com.
„Zistili sme, že ľudia s vyššou konzumáciou ultraspracovaných potravín majú o dve tretiny vyššie riziko druhého srdcového infarktu alebo mŕtvice, ktoré bývajú smrteľné, v porovnaní s účastníkmi, ktorí tieto potraviny jedia menej často. Pravdepodobnosť úmrtia z akejkoľvek príčiny je tiež o 40 % vyššia,“ hovorí prvá autorka štúdie Dr. Marialaura Bonaccioová.
Je znepokojujúce, že spotreba UPF rastie, najmä v Spojených štátoch, kde takmer 60% stravy priemerného človeka pravdepodobne tvoria vysoko-spracované potraviny. Štúdiu zrealizovalo Oddelenie epidemiológie a prevencie I.R.C.C.S. Neuromed v Pozzilli v Taliansku. Výsledky boli zverejnené v časopise European Heart Journal.
Ako spoznať ultra-spracovanú potravinu?
Dr. Bonaccioová vysvetlila: „Je dôležité zdôrazniť, že definícia ultraspracovaného jedla nie je spojená s nutričným obsahom, ale skôr s procesom používaným na jeho prípravu a skladovanie. Inými slovami, aj keď je potravina nutrične vyvážená, stále môže byť považovaná za ultraspracovanú.“
Kardiologická dietologička Michelle Routhensteinová, ktorá nebola zapojená do štúdie, sa taktiež k tomu vyjadrila.
„Prišla som na to, že mnohí ľudia sú až priveľmi zameraní na kalórie, takže keď si prečítajú štítok na potravine a nutričné údaje spĺňajú to, podľa čoho ju hodnotia, môžu ľahko prehliadnuť spracovateľský prvok potraviny. Preto by som rada upriamila pozornosť spotrebiteľa, aby si najprv prečítal skutočný zoznam zložiek.“
Routhensteinová dodáva, že pri pohľade na etiketu potravín môže byť užitočné všímať si tzv. klasifikačnú stupnicu NOVA. Tá priraďuje potraviny do jednej zo štyroch kategórií na základe množstva spracovania, ktoré zahŕňajú:
- Skupina 1 – nespracované alebo minimálne spracované potraviny. Sú to buď nespracované potraviny alebo potraviny, ktoré prešli minimálnym spracovaním, ako je varenie alebo pasterizácia.
- Skupina 2 – spracované kulinárske prísady. Tie pochádzajú z prírody alebo z potravín skupiny 1. Zahŕňajú olivový olej, soľ, javorový sirup a ďalšie položky, ktoré môžu ľudia použiť na prípravu potravín skupiny 1.
- Skupina 3 – Spracované potraviny. Ide o potraviny vytvorené pomocou položiek zo skupín 1 a 2, ako je chlieb a syr.
- Skupina 4 – Ultraspracované potraviny a nápoje. Výrobcovia vytvorili tieto potravinové produkty tak, aby boli chutné, lacné na nákup a jednoduché na prípravu. Zahŕňajú menšie množstvo produktov zo skupiny 1 alebo žiadne a často obsahujú tuky, soľ, konzervačné látky, stabilizátory, potravinárske farbivá, umelé arómy a rafinované obilniny. Open Food Facts zhŕňa potraviny 4. skupiny: „nealkoholické nápoje, sladké alebo slané balené pochutiny, rekonštituované mäsové výrobky a vopred pripravené mrazené jedlá“.
Vplyv UPF na kardiovaskulárne zdravie
Dr. Bonaccioová zdieľala niekoľko hypotéz týkajúcich sa vzťahu medzi UPF a zvýšeným rizikom úmrtia súvisiaceho s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ako dodala, tieto potraviny sú často balené v materiáloch, ktoré sú zdrojom ftalátov a bisfenolov, ktoré sú multifunkčnými syntetickými chemikáliami používanými na výrobu flexibilných a odolných plastov. Taktiež tvrdí, že "UPF sú hlavným zdrojom potravinárskych prísad a neoformovaných zlúčenín, u ktorých sa v experimentálnych a niektorých epidemiologických štúdiách preukázalo, že majú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie."
Vyzerá to tak, že UPF nevykazujú špecifické kardiovaskulárne účinky, ale urýchľujú výskyt sekundárnych príhod u pacientov s už existujúcim ochorením, súvisiacim so srdcom.
Na otázku, či existuje nejaký spôsob, ako môže spotrebiteľ zistiť, či je potravina ultra-spracovaná a ktorej sa treba vyhnúť, Dr. Bonaccioová navrhla: „Jednoduchá vec, ktorú musí spotrebiteľ urobiť, aby si vybral zdravšie potraviny, je pozrieť sa na počet zložiek, ktoré daný produkt obsahuje. Ak toto číslo presiahne päť, tento produkt má vysokú pravdepodobnosť, že ide o ultraspracovanú potravinu.“
