Dobre rozbehnutá kariéra a väčšia sloboda. Aj to sú dôvody, prečo mladé páry odkladajú založenie rodiny. Nemali by však čakať príliš dlho. Na druhej strane, ani v príliš mladom veku to nie je najlepšie.
Vedci zo Semmelweisovej univerzity v Budapešti v Maďarsku sa pozreli na 31 128 tehotenstiev, ktoré boli skomplikované nechromozomálnymi vývojovými poruchami a porovnali údaje s 2 808 345 pôrodmi zaregistrovanými počas rovnakých 30 rokov, uvádza huffingtonpost.co.uk.
Podľa nich je najbezpečnejší vek na splodenie dieťaťa od 23 do 32 rokov, keďže šanca na určité vrodené chyby je v tomto období najnižšia. Výsledky boli publikované v časopise BJOG: an International Journal of Obstetrics & Gynaecology.
Vyššie riziko abnormalít
Už predchádzajúce výskumy potvrdili koreláciu medzi genetickými poruchami (napríklad Downovým syndrómom) a vekom matky. V tejto novej štúdii výskumníci zistili, že riziko vzniku nechromozomálnych abnormalít sa zvýšilo o 20 % pri narodení dieťaťa vo veku matky do 22 rokov a o 15 % vtedy, ak mala žena v nádejnom očakávaní nad 32 rokov v porovnaní s vekom medzi 23-32 rokov. Čo sa týka anomálií, ktoré postihujú mladé matky, boli najvýraznejšie malformácie centrálneho nervového systému plodu. U starších tehotných žien sa zdvojnásobilo riziko vrodených porúch hlavy, krku, uší a očí, ktoré bolo výrazne citeľnejšie vo veku nad 40 rokov.
U plodov v pokročilejšom veku matky bol zistení taktiež veľký nárast (34 %) vrodených vývojových chýb močového systému. Spomedzi možných abnormalít, postihujúcich obe vekové skupiny, bolo riziko srdcových chýb o 7 % vyššie u plodov mladých matiek (do 22 rokov) a o 33 % v prípade zrelších (nad 32).
Riziko vzniku rázštepu pery a podnebia sa môže zvýšiť o 9 % u detí mladých žien a o 45 % u žien starších ako 32 rokov, ako pokračujú vedci.
Záleží od prostredia
Nie je isté, prečo sa v určitých vekových skupinách môžu vyvinúť abnormality. Ako dodáva doktorka Boglárka Pethőová, odborná asistentka na Semmelweis University a hlavná autorka štúdie, predpokladá sa, že u mladých matiek za tým môžu byť najmä faktory životného štýlu (napr. fajčenie, konzumácia drog alebo alkoholu) a tiež fakt, že nie sú pripravené na tehotenstvo.
"Medzi matkami v pokročilom veku môže hrať úlohu akumulácia environmentálnych účinkov, ako je vystavenie sa chemikáliám a znečisteniu ovzdušia, zhoršenie mechanizmov DNA, starnutie vajíčok a endometria,” objasňuje odborníčka.
Na identifikáciu presných príčin je potrebný ďalší výskum.
„Negenetické pôrodné poruchy sa často môžu vyvinúť vplyvom prostredia,“ povedal profesor Nándor Ács, riaditeľ Katedry pôrodníctva a gynekológie na Univerzite Semmelweis. „Keďže reprodukčný vek sa vo vyspelom svete posúva, je dôležité na tento trend primerane reagovať. Náš výskum môže hrať dôležitú úlohu pri vytváraní moderných a bezpečných protokolov o tehotenskej starostlivosti a skríningu."
