Fajčenie cigariet je u drvivej väčšiny hlavnou príčinou rakoviny pľúc. Na druhej strane, len menší počet tých, ktorí holdujú tejto závislosti, bojuje s rozvinutým ochorením. Ako je to možné?
Štúdia vedená vedcami z Albert Einstein College of Medicine a zverejnená v časopise Nature Genetics naznačuje, že niektorí fajčiari disponujú silnými mechanizmami v tele, ktoré ich chránia pred rakovinou pľúc obmedzením génových mutácií. Zistenia by mohli pomôcť identifikovať tých fajčiarov, ktorí čelia zvýšenému riziku ochorenia, a tým pádom si vyžadujú zvýšebé sledovanie a zdravotnú starostlivosť, ako sa uvádza na eurekalert.org.
Čítajte tiež: KVÍZ o CVIČENÍ a pohybe: Viete sa ZORIENTOVAŤ vo svete MÝTOV a poloprávd?
„Môže ísť o dôležitý krok, čo sa týka prevencie a včasnej detekcii rizika rakoviny pľúc a odklonu od súčasného úsilia potrebného na boj s neskorým štádiom ochorenia, kde vzniká väčšina výdavkov na zdravotnú starostlivosť a utrpenia,“ objasnil Simon Spivack, M.D. , M.P.H., spoluautor štúdie a profesor medicíny, epidemiológie a zdravia populácie a genetiky v Einsteinovi a pulmonológ v Montefiore Health System.
Nová sekvenačná technika na problém
Dlho sa predpokladalo, že fajčenie vedie k rakovine pľúc spúšťaním mutácií DNA v normálnych pľúcnych bunkách.
"To však nebolo možné dokázať až doteraz, pretože neexistoval spôsob, ako presne kvantifikovať mutácie v normálnych bunkách," povedal Jan Vijg, Ph.D., spoluautor štúdie a taktiež predseda genetiky a profesor oftalmológie a vizuálnych vied.
Dr. Vijg to dokázal pred niekoľkými rokmi vyvinutím vylepšenej metódy na sekvenovanie celých genómov jednotlivých buniek. Jednobunkové celogenómové sekvenčné metódy boli náchylné na chyby, ktoré bolo ťažké odlíšiť od skutočných mutácií - ide o vážnu chybu pri analýze buniek obsahujúcich zriedkavé a náhodné mutácie. Dr. Vijg vyriešil tento problém vyvinutím novej sekvenačnej techniky nazývanej single-cell multidisplacement amplification (SCMDA). Ako sa uvádza v Nature Methods v roku 2017, táto metóda zohľadňuje a znižuje chyby sekvenovania.
Viac mutácií - vyššie riziko rakoviny pľúc
Výskumníci použili techniku SCMDA na porovnanie mutácií v normálnych pľúcnych epiteliálnych buniek (t. j. bunkách v pľúcach) od dvoch typov ľudí: 14 nefajčiarov vo veku 11 až 86 rokov a 19 fajčiarov vo veku 44 až 81 rokov, ktorí vyfajčili maximálne 1 balíček cigariet denne. Bunky boli odobraté od pacientov, ktorí podstupovali bronchoskopiu na diagnostické testy, ktoré nesúviseli s rakovinou.
"Tieto pľúcne bunky prežívajú roky, dokonca desaťročia, a preto môžu akumulovať mutácie s vekom aj fajčením," upozornil Dr. Spivack. "Zo všetkých typov pľúcnych buniek patria tieto bunky medzi tie s najväčšou pravdepodobnosťou, že sa stanú rakovinovými."
Vedci zistili, že v pľúcnych bunkách nefajčiarov sa počas starnutia nahromadili mutácie a taktiež, podstatne viac mutácií sa našlo v pľúcnych bunkách fajčiarov.
"Toto potvrdzuje, že fajčenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc zvýšením frekvencie mutácií, ako sa predtým predpokladalo," dodal Dr. Spivack. "Ide o pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo tak málo nefajčiarov dostane rakovinu pľúc, zatiaľ čo 10% až 20% celoživotných fajčiarov áno."
Prečo niektorí prežijú aj s cigaretami?
Aby toho nebolo málo, štúdia taktiež prišla na to, že počet bunkových mutácií zistených v pľúcnych bunkách vzrástol s počtom rokov fajčenia a tým sa zvýšilo aj riziko rakoviny pľúc. Je však pozoruhodné, že nárast bunkových mutácií sa zastavil po 23 rokoch expozície.
"Najväčší fajčiari nemali najvyššiu mutačnú záťaž," zdôraznil odborník. „Naše údaje naznačujú, že títo jedinci mohli prežiť tak dlho aj napriek silnému fajčeniu, pretože sa im podarilo potlačiť ďalšiu akumuláciu mutácií. Títo ľudia majú veľmi silné systémy na opravu poškodenia DNA alebo detoxikáciu cigaretového dymu."
Tieto zistenie viedlo k novému smerovaniu výskumu.
„Teraz chceme vyvinúť nové testy, ktoré dokážu zmerať schopnosť niekoho opraviť alebo detoxikovať DNA, čo by mohlo ponúknuť nový spôsob hodnotenia rizika rakoviny pľúc,“ povedal Dr. Vijg.
