V minulosti ju považovali za chorobu hysteriek, frigidných žien a manželiek, ktoré odmietali sex so svojím manželom. Ešte aj dnes ju mnohí vnímajú ako výhovorku. Reč je o diagnóze, ktorou trpí až 12 percent populácie, a ktorá sa nevyhýba ani talentovaným a úspešným ľuďom – migréne.
Migréna je chronické záchvatové ochorenie prejavujúce sa bolesťou hlavy, ktorá môže trvať niekoľko hodín až dní. „Niektorí pacienti si často zamieňajú migrénu za klasickú bolesť hlavy. Na správne rozpoznanie migrény si stačí urobiť krátky test,“ hovorí neurológ Martin Kucharík a dodáva: „Ak pacient pociťuje jednostrannú bolesť hlavy, ktorá je pulzujúca a zhoršuje sa pri pohybe, jej intenzita je stredná až silná a k tomu zvracia, alebo je citlivý na svetlo a zvuky, je vysoko pravdepodobné, že môže trpieť migrénou. Pacient nemusí vykazovať všetky tieto príznaky, v každom prípade by však mal navštíviť neurológa.“
Čítajte viac: Liečba môže často zhoršiť stav: Ďalšie fakty o migréne, ktoré vás zaskočia
„Na rozdiel od bežnej bolesti hlavy, ktorú zažíva každý z nás, je migréna choroba, ktorá môže mať potenciálne vážnejšie následky a hlavne je to choroba, ktorá je liečiteľná,“ dopĺňa neurológ.
„Ženská“ diagnóza
Ochorenie postihuje približne 12 percent ľudí, z ktorých väčšinu tvoria ženy (70 percent). Prvý migrenózny záchvat sa zvyčajne objavuje medzi 20. a 40. rokom života, no trápiť môže dokonca aj deti. Najvýraznejším charakteristickým znakom migrény je to, že ochromuje nielen pracovný, ale aj osobný život.
„Pacient s migrénou je dvakrát častejšie práceneschopný a má dvojnásobnú spotrebu analgetík oproti zvyšnej populácii,“ ozrejmuje lekár a prízvukuje, že až polovica migrenikov nikdy nevyhľadá napriek ťažkostiam lekársku pomoc. Paradoxne, s pomocou moderných liekov je migrénu možné dostať pod kontrolu, liečiť ju a úspešne predchádzať ďalším záchvatom. Podmienkou je však odhalenie diagnózy.
Typické príznaky
Medzi typické príznaky migrény patrí už spomínaná pulzujúca bolesť hlavy (prevažne na jednej strane hlavy) so strednou až ťažkou intenzitou, ktorá pretrváva 4 až 72 hodín. Priebeh záchvatu môže zhoršovať pohyb, svetlo či zvuk, na ktoré môžu pacienti reagovať prehnane citlivo. Takisto ho môže sprevádzať nevoľnosť a zvracanie.
„Migréna sa môže najprv ohlasovať ako neurčitá bolesť hlavy či diskomfort,“ opisuje začiatok záchvatu doktor Kucharík. U 20 percent pacientov sa vyskytuje aj tzv. aura, ktorú tvorí komplex neurologických príznakov. Môže sa objaviť pred bolesťou hlavy alebo počas nej a zvykne trvať maximálne 60 minút. Aura môže byť senzorická alebo motorická. Prejavuje sa buď dočasným rozostreným alebo dvojitým videním, zábleskami svetla pred očami či farebnými kruhmi, alebo tŕpnutím končatín, mravčením, prípadne dočasným ochrnutím. Po aure nasleduje intenzívna bolesť hlavy.
Spúšťačmi migrény môžu byť hormonálne zmeny, jedlo (konzumácia čokolády, orechov, plesnivých syrov, umelé sladidlo aspartam či dochucovadlo glutaman sodný, nápoje (červené víno, kofeínové nápoje), stres, zmena počasia, užívanie liekov (napr. nitroglycerín) alebo fyzická námaha či zmeny v spánkovom režime.
Nová pacientska organizácia
Aj napriek osvete migrénu mnohí ľudia nepovažujú za chorobu, ale skôr za výhovorku. „Všeobecne je v spoločnosti málo akceptovaná a tomuto ochoreniu nie je prikladaná náležitá pozornosť. Aj preto sme sa rozhodli založiť pacientsku organizáciu Migréna je choroba. Jej cieľom je hovoriť o migréne ako vážnom neurologickom ochorení, ktoré si vyžaduje liečbu. Rovnako chceme vplývať na verejnosť, tak laickú, ako aj odbornú, a zvyšovať povedomie o prejavoch migrény, jej liečbe a spúšťačoch. Veríme, že aj týmto spôsobom dosiahneme vyššiu mieru akceptácie ochorenia v spoločnosti,“ hovorí Gabriela Hurbanová, zakladateľka pacientskej organizácie Migréna je choroba.
Ako dodáva, aj ona už 40 rokov bojuje s migrénou. Prvý migrenózny záchvat dostala v ôsmich rokoch. „Lekári mi nasadili profylaktickú liečbu, ktorá u mňa nezaberala. Bola som konfrontovaná so situáciami, že som v škole vracala, zo školy ma učiteľka poslala k mame do práce, tam som vracala zasa, mama na mňa nemala čas, takže zase som sa vrátila do školy, kde som v kabinete skolabovala a ležala som tam ako paralyzovaná,“ spomína na ťažké dni detstva s migrénou. Zlom v boji s touto diagnózou nastal u Gabriely Hurbanovej až vďaka zmene životného štýlu, fyzioterapii a pravidelnému cvičeniu.
Migrénu má aj Celeste Buckingham
Migrénou trpeli aj v minulosti mnohé známe osobnosti. Van Gogh, Cézar či Čajkovskij sa netajili tým, že im život znepríjemňovala migréna. Známe osobnosti, ktoré majú skúsenosti s migrénou, nájdeme aj na Slovensku. Pacientsku organizáciu Migréna je choroba podporila herečka Táňa Pauhofová a pripojila sa aj známa speváčka Celeste Buckingham. „Je dôležité hovoriť o tejto téme a zvyšovať povedomie verejnosti o migréne ako chorobe. Som presvedčená, že mnohí ľudia trpia migrénou a ani o tom nevedia. Svojím príbehom migreničky sa chcem pripojiť k tejto kampani a vyjadriť jej podporu. Verím, že spoločne sa nám podarí hovoriť o tejto téme nahlas a odtabuizovať ju,“ hovorí Celeste Buckingham.
Populárna speváčka priznala, že migrénou v jej rodine trpí väčšina žien. U nej sa prvýkrát choroba ohlásila už v detstve, keď sa k bolesti hlavy pridružila aj zvýšená citlivosť na svetlo. „Rodičia mi spočiatku neverili, lebo som bola také dieťa, ktoré si vymýšľalo príbehy, aby nemuselo ísť do školy,“ spomína.
Hoci migrenózne záchvaty väčšinou prekoná bez pomoci lekára, v minulosti zažila aj situáciu, keď ju migréna prekvapila po koncerte a cestou z neho omdlela. Stav záchvatu by priblížila k dunivému pocitu v hlave. Ako priblížila, dni s migrénou zvykne tráviť doma, najlepšie v posteli s hlavou schovanou pod vankúšom, aby sa vyhla kontaktu s rušivými lúčmi svetla.
