Legendárny pilot F1 Michael Schumacher je už mesiac v kóme. Každým dňom klesajú šance, že sa prebudí. Lekári sa obávajú najhoršieho, môže totiž trpieť apalickým syndrómom.
Nikto by nečakal, že sa sedemnásobný šampión F1 z lyžovačky vo francúzskom alpskom stredisku Meribel už nevráti domov. Hlavou narazil do skaly tak nešťastne, že si vážne poškodil mozog. Už mesiac je v umelej kóme a lekári sú čoraz pesimistickejší, že sa vôbec prebudí.
Colin Shieff, neurochirurg v štátnej nemocnici National Hospital for Neurology and Neurosurgery v Londýne tvrdí, že by rodina Schumachera mala byť informovaná o jeho diagnóze – o potenciálnom apalickom syndróme.
Čo je to apalický syndróm?
O apalickom syndróme sa prvýkrát zmienil Rosenblatt v roku 1899. Apalický syndróm, resp. vegetatívny stav (VS) je stav pacientov s ťažkým poranením mozgu, ktorí boli v kóme a dostali sa do bdelého stavu bezvedomia. Ide o súbor príznakov funkčného výpadku mozgovej kôry pri zachovanej funkcii mozgového kmeňa. Ten zaisťuje bazálne prežitie a základné reflexy.
Ak je pacient vo vegetatívnom stave štyri týždne, ide o obdobie, kedy sa začína hovoriť, že je už v perzistentnom vegetatívnom stave (PVS). Vtedy je ešte nejaká šanca, že by sa z toho dostal. U pacientov s takouto diagnózou je totiž možná úprava VS.
Ak však VS u pacienta bez známok reverzibility trvá 3 mesiace a dlhšie od vzniku netraumatického poškodenia mozgu alebo 10 a viac mesiacov od vzniku traumatického poškodenia mozgu, hovorí sa už o permanentnom vegetatívnom stave (PMVS). Uzdravenie je v tomto prípade veľmi nepravdepodobné, takmer nemožné. Prežitie pacientov s PMVS je obvykle medzi 2-5 rokmi od stanovenia diagnózy, pričom prežívanie nad 10 rokov je veľmi neobvyklé.
Prejavy
Osoba s apalickým syndrómom si neuvedomuje seba, ani svoje okolie. Má zachovanú srdcovú činnosť, môže sa usmievať, má zachované reflexy a sama dýcha. Môže mať otvorené oči a sledovať pohybujúce sa objekty. Niekedy vykazuje aj určité správanie, môže napr. prehĺtať, usmievať sa, kričať, či stonať i bez zjavného vonkajšieho podnetu.
Tento stav trvá rôzne dlho, od dní po mesiace. Čím dlhšie trvá, tým klesá šanca, že pacient naberie plné vedomie. Navyše, ak sa tak stane, potrebuje špeciálnu, komplexnú dlhodobú starostlivosť.
Liečba
Šanca na zotavenie z apalického syndrómu je nižšia ako 50 percent. Aj keď neexistuje žiadna liečba, človek môže žiť ešte mnoho rokov, ak má zabezpečenú správnu lekársku starostlivosť. Lekári musia zabrániť tomu, aby mal pacient preležaniny, zaistiť mu výživu a neostáva im nič iné, len čakať, či dôjde k úprave stavu.
Veľmi dôležité sú aj podmienky nemocnice, kde pacient leží. Niekedy sa totiž stáva, že časom pri dlhodobom ležaní sa u pacienta objaví infekčná komplikácia, napr. zápal pľúc či infekcie močových ciest, na ktoré nakoniec zomrie.
Aj keď kvalita života pacientov s apalickým syndrómom je iná ako u zdravého človeka, hodnota ich života je úplne rovnaká. Aj naďalej ostávajú ľuďmi, ktorí si zaslúžia úctu a dôstojnosť...
Držíme palce Schumacherovi, nech sa z toho dostane čo najskôr!
