Školy do veľkej miery zrkadlia to, čo sa deje v spoločnosti. Pandémia, vojna a s nimi súvisiace krízy a napätia majú silný potenciál pôsobiť traumaticky.
Tieto okolnosti mohli značne poznačiť prežívanie dnešných detí a mladých ľudí. Psychologička Mária Jaššová sa venuje téme psychologického bezpečia.
"Priniesli nám veľkú neistotu, mohli sme prežívať stratu kontroly nad tým, čo sa deje, život sa stal do istej miery nepredvídateľný. A tieto okolnosti vlastne stále trvajú, neskončili. To samo osebe môže vyvolávať silný pocit ohrozenia," poznamenala psychologička.
Zasahuje to však podľa jej slov aj rodičov či učiteľov detí a mladých ľudí v školách. Skonštatovala, že keď sa dieťa bojí, obvykle má okolo seba dospelých, ktorí ho upokoja. Vďaka podpore pokojných dospelých sa dieťa postupne učí zvládať vlastné strachy. Lenže v posledných rokoch tieto neistoty a úzkosti prežívali aj mnohí dospelí, usúdila.
Ako avizovala, škola má pritom veľký potenciál podporovať duševné zdravie žiakov. "Je to stabilné prostredie s predvídateľnou štruktúrou, kde sa majú rozvíjať talenty a silné stránky, sú tu prítomné stále dospelé osoby, ku ktorým si deti a mladí ľudia môžu vytvárať vzťahy," podotkla.
Je podľa jej slov vnímaná ako priestor, kde sa deti majú učiť, naberať nové vedomosti, rozvíjať zručnosti. Aj tieto úlohy školy sa napĺňajú efektívnejšie, ak sa všetci účastníci vzdelávania - žiaci, pedagogický zbor, odborní zamestnanci, ale i ostatní dospelí - v školách cítia bezpečne.
"To znamená, že sú vo fyzickej pohode, cítia vzťahové a sociálne bezpečie, majú dôveru v to, že môžu spraviť chybu a pracovať s ňou, a podobne. To sú vlastne základné predpoklady vzdelávania a učenia - cítiť sa v pohode," priblížila Jaššová s tým, že na pocit bezpečia sa často zabúda. Dodala, že medzi žiakmi pribúdajú prejavy v správaní, ktoré vypovedajú o tom, že sa bezpečne necítia.
