Na vzniku bolesti hlavy sa môže podieľať mnoho príčin. Ak je pravidelná a často sa opakuje, pravdepodobne ide o migrénu alebo príznak vážnejšieho ochorenia. V letnom období však môže súvisieť s bolesťami hlavy aj úpal. Lekára je vhodné vyhľadať vtedy, ak obťažujú človeka do takej miery, že to má vplyv na bežné denné aktivity.
Bolesť hlavy môže znamenať celý rad závažných zdravotných problémov, či ochorení. Včasná liečba môže výrazne zlepšiť priebeh ochorenia a zvýšiť šancu na uzdravenie.
Faktory, ktoré môžu vyvolať bolesť hlavy
- Stres, hormóny.
- Nedostatok/nadbytok spánku.
- Určité druhy potravín.
- Hlad či nedostatok tekutín.
- Výkyvy hladiny cukru.
- Zmeny počasia.
- Svetlo.
Na vzniku bolestí hlavy sa môže podieľať napríklad aj nesprávne držanie tela, poruchy postavenia stavcov, krivá chrbtica alebo nesprávne funkcie chrbtice.
U pacientov s bolesťami hlavy býva často spojená aj depresia alebo úzkosť. Otázkou zostáva, či je depresia skôr reakciou na opakované bolesti hlavy, alebo či sa tieto ochorenia vyskytujú súčasne.
Ako prebieha vyšetrenie u neurológa?
Po zodpovedaní otázok týkajúcich sa celkovej anamnézy pacienta lekár vyšetrí sériou jednoduchých testov na zhodnotenie reflexov, koordinácie, svalovej sily a citlivosti organizmu.
Podľa výsledkov neurologického vyšetrenia môže lekár odporučiť ďalšie potrebné vyšetrenia na spresnenie a zistenie diagnózy:
- Zobrazovacie vyšetrenie mozgu (CT, MRI), elektroencefalografia (EEG),
- Odber krvi.
- Očné vyšetrenie.
- ORL vyšetrenie.
- Niekedy ortopedické vyšetrenie.
- Psychologické vyšetrenie.
- Stomatologické vyšetrenie.
V niektorých prípadoch je vhodné absolvovať opakované návštevy lekára a kontroly. Niekedy je tiež potrebná malá úprava alebo zásadná zmena terapie podľa aktuálneho stavu. Tým je liečba bolestí hlavy dlhodobejšia a je nutné si uvedomiť túto časovú náročnosť diagnostiky a liečby.
Cena vyšetrenia
Vyšetrenie je hradené zo zdravotného poistenia. Samoplatca za neho zaplatí podľa aktuálneho cenníka na danom zdravotnom pracovisku, môže to byť okolo 45 eur.
Tenzná bolesť hlavy
Tenzné bolesti hlavy majú iný charakter ako migréna. Ide o tupú tlakovú bolesť, ktorá je obojstranná, ako tesná čiapka na hlave. Na rozdiel od migrény nastupuje pomaly, nedosahuje takú silnú intenzitu, nedonúti chorého prerušiť bežné denné aktivity, ale obťažuje.
Riziková bolesť
Rizikovou je tiež každá bolesť hlavy, ktorá je sprevádzaná niektorými neurologickými príznakmi, ako je :
- Porucha hybnosti končatín.
- Poruchy videnia.
- Porucha reči.
- Závraty.
- Dvojité videnie.
Bolesť hlavy a lieky
Pri bolestiach hlavy si podľa prieskumov väčšina ľudí vyberie voľno predajné lieky, tzv. analgetiká. Dôležitá je nielen voľba vhodného lieku, ale aj jeho správne dávkovanie, teda správny okamih, kedy je potrebné daný liek užiť. Medikamentóznu liečbu určuje pacientovi neurológ, rovnako ako aj správne dávkovanie a zmeny v nej počas pravidelných kontrol.
Čo je to migréna?
Pre migrénu sú charakteristické záchvaty bolesti hlavy. Zvyčajne postihnú len jednu polovicu hlavy. Najviac bolí oblasť čela, okolie očí a spánkov. Bolesť pulzuje a má strednú až silnú intenzitu. Priebeh záchvatu migrény sa môže líšiť. Migréna vzniká primárne, teda bez toho, aby bola zároveň príznakom iného ochorenia. Na tejto bolesti má svoj veľký podiel aj genetika.
Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí vo veku od 20 do 40 rokov. Môžu ňou však trpieť aj deti a starší ľudia. Migréna postihuje 4-krát častejšie ženy ako mužov. Vďaka svojmu vysokému výskytu v posledných desaťročiach sa niekedy tiež označuje ako tzv. "civilizačná choroba".
Liečba migrény
Liečba záchvatov migrény spočíva v užívaní liekov potláčajúcich bolesť a v užívaní preparátov pôsobiacich priamo proti príčine ťažkostí. Dôležitým predpokladom úspechu v liečbe i prevencii migrény je pacientova disciplína a spolupráca s odborníkom.
Môže ísť aj o úpal
S bolesťami hlavy môže často súvisieť aj úpal. Dochádza k nemu pri dlhom pobyte na priamom slnku alebo v dusnom, horúcom, nevetranom prostredí. Slnečné lúče pôsobia priamo na väčšiu časť ničím nechránenej hlavy, a tým dochádza k prehriatiu hlavy, jej mozgových obalov a k ich prekrveniu. Tento teplotný stav je nebezpečný a môže vážne ohroziť hlavne malé deti, preto je na mieste dodržiavať vhodnú prevenciu.
Príznaky úpalu
Príznaky úpalu sa dostavia s určitým odstupom času.
Medzi príznaky patria:
- Bolesti hlavy.
- Závraty.
- Hučanie v ušiach.
- Pocit na zvracanie až zvracanie.
- Bolesť brucha.
- Bezvedomie.
- Zvýšená telesná teplota, až 40 ° C.
- Pokožka tela je horúca pri dotyku.
- Zrenice očí rozšírené.
- Zrýchlený pulz.
- Zrýchlené dýchanie.
Ak sa včas neposkytne prvá pomoc, môže sa dostaviť porucha vedomia a môže dôjsť až k svalovým kŕčom.
Úpal sa prejavuje podobne ako prehriatie tela, rozdiel je však v tom, že pri úpale sa jedná o prehriatie mozgu pôsobením silného slnečného žiarenia na nezakrytú hlavu. Úpal sa prejavuje niekedy s niekoľkohodinovým oneskorením. Postup prvej pomoci pri úpale je rovnaký ako pri prehriatí tela.
Čo treba dodržiavať v období veľkého tepla?
- Zdržiavať sa čo najviac v chladnejšom prostredí (napr. budovy, tieň).
- Zvýšiť príjem tekutín.
- Regulovať denné aktivity.
- Prispôsobiť okolitej teplote oblečenie.
- Na slnku nosiť pokrývku hlavy
Ako postupovať pri záchrane človeka s úpalom?
- Zavolajte rýchlu lekársku pomoc.
- Postihnutého premiestnite do chladného prostredia a vyzlečte.
- Čo najrýchlejšie ochlaďte jeho telo použitím všetkých dostupných metód - chladná kúpeľ (okolo 18 °C), studené obklady, postriekanie studenou vodou, termofor, zabaľte pacienta do mokrej plachty a ovievajte ho.
- Na slabiny, do podpazušia a na krk umiestnite opatrne ľad obalený v plátne. Pozor však na vznik omrzlín.
- Sledujte teplotu a ochladzujte ho než klesne teplota tela na 38,5 °C.
- Postihnutého v bezvedomí uveďte do stabilizovanej polohy.
- Ak lekár nemôže doraziť okamžite navštívte pohotovosť.
Ak preto trpíte bolesťami hlavy, jedným z dôvodov môže byť aj to, že ste to prehnali s pobytom na slnku. V každom prípade ak neustupujú, radšej vyhľadajte lekára.
