Intenzívna a stupňujúca sa bolesť na hrudníku môže varovať pred infarktom. Lekári vyzývajú ľudí, aby varovné signály nepodceňovali a radšej vyhľadali lekársku pomoc. Rozpoznanie príznakov a rýchle konanie pri infarkte či zástave srdca môže zachrániť život.
„Pri akýchkoľvek príznakoch ako napríklad bolesť na hrudníku - ak je to niečo nové, je lepšie zavolať pohotovosť a dať sa skontrolovať, ako to zanedbať a prechodiť, a až v štádiu srdcového zlyhávania sa zistí, že tam prebehol infarkt,“ uviedla primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave Ivana Šoóšová.
Čítajte tiež: Muž jedol 48 hodín len VAJCIA: Takéto ZMENY v jeho tele spôsobila šialená diéta!
Čo sa deje v tele pri infarkte?
Pri infarkte myokardu sa výrazne obmedzí až zastaví tok krvi do srdca. V prípade neskoro poskytnutej liečby môže po určitej dobe dôjsť k trvalému poškodeniu srdcových buniek a ich postupnému odumieraniu. Podľa odborníkov je potrebné začať s liečbou do niekoľkých hodín (ideálne do šesť až 12) od chvíle, čo sa objavia príznaky.
Typickým príznakom infarktu je bolesť na hrudníku, ktorá sa najčastejšie lokalizuje za hrudnou kosťou. Má tlakový, pálivý alebo tupý charakter, môže vyžarovať do ramien a malíčkovej strany ľavej ruky, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Bolesť sa časom skôr stupňuje, ako by ustupovala a nemení sa so zmenou polohy tela.
Preventívne opatrenia
Zachrániť pred infarktom môže aj povedomie o prevencii. Najdôležitejšou zásadou životosprávy, ktorá pomáha eliminovať alebo oddialiť infarkt je podľa Šoóšovej nefajčiť. Medzi ostatné zásady správania radí najmä dostatok pohybu a fyzickej aktivity, udržiavanie optimálnej hmotnosti či striedmosť v stravovaní. Upozorňuje, že k infarktu môžu prispievať aj niektoré diagnózy. Pri cukrovke, vysokom tlaku či vysokom cholesterole je preto podľa jej slov dôležité nezanedbávať liečbu.
"Je lepšie dlhodobo užívať lieky ako neužívať, že je to chémia a potom dopadnúť s nejakým vážnym stavom,“ vysvetlila.
Najviac ohrozenými skupinami sú seniori, sociálne slabší a tí, ktorí už prežili nejakú kardio-vaskulárnu príhodu. Podľa odborníkov by mnohí z tých, ktorí každoročne v dôsledku srdcovo-cievnych príhod zomierajú, dnes mohli žiť, ak by oni alebo niekto z ich blízkych vedeli, čo v danej chvíli robiť.
