Či sa nám to páči alebo nie, bolesť je súčasťou nášho života. Na základe prieskumu agentúry 2muse, až polovica Slovákov takmer vždy siahne po tabletke pri bolesti zubov a migréne. Z výsledkov prieskumu taktiež vyplýva, že polovica populácie považuje voľnopredajné lieky za potrebný prostriedok k úľave od bolesti, ale 4 percentá ľudí ich zo zásady odmietajú.
Napriek tomu, že veľká časť Slovákov tlmí svoje bolesti prostredníctvom liekov, polovica z nich čaká časť dňa alebo celú noc s vierou, že sa z bolesti vyspia. Za najmenej znesiteľnú bolesť považujú Slováci bolesť zubov, čo uviedlo až 43 percent opýtaných, avšak najčastejšie ľudia trpia bolesťou chrbtice, svalov a kĺbov a bolesťou hlavy, na ktoré vyše tretina populácie trpí asi raz mesačne alebo častejšie.
Osem najmenej znesiteľných bolestí u Slovákov:
- Bolesť zubov
- Bolesť hlavy, migréna
- Bolesť chrbta, chrbtice
- Menštruačné bolesti
- Bolesti brucha, žalúdka
- Natiahnuté svaly po námahe
- Bolesť svalov, kĺbov
- Bolesť hlavy po alkohole
Liekové preferencie
Respondenti odpovedali formou výberu z vopred daných možností. Až trištvrte Slovákov očakáva, že liek na bolesť zaberie do polhodiny. S rastúcim vekom však táto podmienka na lieky klesá. Dve tretiny preferujú lieky, ktoré sú šetrné k tráviacemu systému a okrem toho ženy dávajú prednosť liekom, ktoré neobsahujú pridané farbivá, nemajú vedľajšie účinky alebo sa ľahko dávkujú. Pri výbere voľnopredajných liekov proti bolesti zaváži aj cena a pre niektorých z respondentov je dôležité, aby liek pôsobil aj na horúčku.
„Pri výbere voľnopredajného lieku je dôležité, aby pacienti upozornili lekárnika na aktuálne chronické alebo akútne ochorenia a upozorniť na problémy s obličkami, žalúdkom alebo pečeňou. Ďalším kritériom, ktorým by sa mal lekárnik riadiť, je povaha, charakter, intenzita a dĺžka trvania bolesti. Ak ide o bolesť bez pridružených symptómov, dá sa zvoliť jedna účinná látka, ak je však bolesť zapríčinená napríklad spazmom svalov, analgetiká by sa mali voliť len ako doplnková terapia,“ vysvetľuje farmakologička Andrea Gažová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Migréna ako celospoločenský problém
Pre pätinu slovenskej populácie je bolesť hlavy druhou najmenej znesiteľnou bolesťou, pričom viac to tak cítia ženy, a až 57 percent žien tlmí svoju bolesť tabletkou okamžite. Rovnako je to v prípade menštruačných bolestí, pri ktorých 66 percent žien užíva lieky na tlmenie bolesti takmer vždy. Naopak, muži ťažšie znášajú bolesť chrbta alebo chrbtice. I napriek tomu, že polovica populácie čaká časť dňa alebo noc, kým bolesť neprejde, z prieskumu vyplýva, že približne jeden z desiatich si tabletku zoberie ihneď a viac ako dvojnásobne to priznávajú ženy. Mnohé z akútnych bolestí sú podľa odborníkov spôsobené nedostatkom relaxačných aktivít v kombinácii so zlým pitným režimom, nedostatkom spánku, ale bolesti môžu byť spôsobené aj psychickou záťažou. Vysoké percento slovenskej populácie trpí práve bolesťami hlavy a migrénou.
„Migréna je celospoločenský problém a postihuje viac ženy ako mužov, pričom jej príčiny sú individuálne. U žien môže spôsobovať migrénu kolísanie hormónov, ale obe pohlavia môžu bolesťami hlavy trpieť pri strese, napätí, nedostatku alebo nadbytku spánku, ale negatívne pôsobí aj prejedanie sa, nepravidelný životný rytmus či celkové vyčerpanie,“ hovorí farmakologička z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Paradoxy bolesti
Frekvencia pociťovania bolesti u Slovákov je charakteristická niekoľkými paradoxmi. Zatiaľ čo 26 percent ľudí pociťuje bolesť chrbtice niekoľkokrát mesačne, jeden z desiatich Slovákov na tieto bolesti netrpel nikdy. Zaujímavým ukazovateľom je, že podľa prieskumu až 30 percent žien nikdy netrápili menštruačné bolesti a 18 percent žien ich prežíva len zriedka. Bolesťami hlavy po alkohole, ktorú Slováci označili ako ôsmu najmenej znesiteľnú, nikdy netrpelo 40 percent populácie. Bez liekov sa Slovákom najľahšie prekonávajú natiahnuté svaly po námahe, ale aj bolesti chrbta či bolesti svalov a kĺbov pri chrípkovom ochorení. V prekonávaní bolesti bez voľnopredajných liekov nie sú medzi mužmi a ženami výrazné rozdiely.
O prieskume
Prieskum s názvom Vnímanie bolesti bol realizovaný v spolupráci s agentúrou 2.muse v októbri 2018. Exkluzívneho kvantitatívneho výskumu sa zúčastnili Slováci vo veku nad 18 rokov. Respondenti odpovedali na vopred pripravené otázky formou dotazníka, pričom z celkového počtu 512 účastníkov bolo 47 percent mužov a 53 percent žien.
