Okrem devastačnej operácie a náročnej chemoterapeutickej, rádioterapeutickej a hormonálnej liečby sa musia onkologickí pacienti vyrovnať aj s ďalšou zmenou vo svojom živote – s pocitom sociálnej izolácie. (Zdroj: thinkstock.com)
Nový projekt Občianskeho združenia pacientok s karcinómom prsníka – Amazonky je zameraný na prelomenie bariéry medzi pacientom a jeho zdravým okolím. Okrem devastačnej operácie a náročnej chemoterapeutickej, rádioterapeutickej a hormonálnej liečby sa musia onkologickí pacienti vyrovnať aj s ďalšou zmenou vo svojom živote – s pocitom sociálnej izolácie.
„Väčšina z nás Amazoniek, pacientok s karcinómom prsníka, tú situáciu dôverne pozná: ochoriete, zostávate doma, chránite si imunitu a liečite sa, no len málo ľudí z vášho okolia, priateľov, kolegov, ba dokonca z rodiny vám zavolá, aby vás podporil,“ hovorí predsedníčka Amazoniek Eva Bacigalová. „Až s odstupom času, keď sme sa z toho najhoršieho ako-tak vystrábili, nám známi hovoria, ako na nás mysleli, ako nám držali palce a verili, že sa vyliečime, no báli sa nám zavolať. Zistili sme, že jednoducho nevedeli, ako majú hovoriť s čerstvo diagnostikovaným onkologickým pacientom – majú ho ľutovať, povzbudzovať alebo sa rovno rozplakať?“
Nič z toho však pacienti v danej situácii nechceli a neočakávali. Ľútosť a plač liečbu nijako neuľahčia akurát v pacientovi prebudia pocit, že je to s ním asi naozaj veľmi vážne. A povzbudzovanie v duchu „ty si silná, ty to zvládneš“ sa míňa účinkom vo chvíli, keď sa pacient cíti na dne svojich síl a je si vedomý toho, že to zvládnuť nemusí.
Čo teda vlastne chce počuť onkologický pacient od ľudí, ktorí ho majú radi?
- Slová empatie
- Ponuku na reálnu pomoc
- Čierny „onkologický“ humor, ktorý má tiež vynikajúce terapeutické účinky
Amazonky zozbierali vety, myšlienky, citáty z vlastnej onkologickej „praxe“, o ktorých vedeli, že im v najhoršom období naozaj pomáhali. Obzvlášť ak zazneli z úst niekoho, kto bol pre nich dôležitý.
„Chceme našim priateľom pomôcť prekonať rozpaky, keď nás chcú kontaktovať, ale nedokážu prekonať strach z toho, že nevedia, čo nám majú povedať a ako budeme reagovať.“
S pomocou výtvarníčky Kataríny Olíkovej dali Amazonky týmto myšlienkam umeleckú podobu a začali ich vyrábať vo forme atypických empatických pohľadníc – tlačených i elektronických. Chcú pomôcť odstrániť zvláštnu neviditeľnú stenu medzi pacientom a jeho okolím. Chcú, aby znova nadviazal kontakt, hoci len virtuálny so „starými“ priateľmi. Aby nemal pocit, že s chorobou bojuje úplne sám. Aby cítil, že priatelia na neho myslia, aj keď nie sú v osobnom styku.
(Zdroj: Tlačová správa)
(Zdroj: thinkstock.com)
