Na Slovensko prichádza ďalšia vlna horúčav. Netreba preto zabúdať na pravidelný pitný režim. Vodu je podľa lekárov potrebné piť aj vtedy, keď človek nepociťuje smäd. A to v menších dávkach.
Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Deti s hmotnosťou asi desať kilogramov by mali prijať minimálne liter tekutín, tie v predškolskom veku jeden a pol litra a školáci dva až dva a pol litra denne. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, alkohol či káva. Ideálna je obyčajná voda, najlepšie vlažná.
Čo môžu spôsobiť horúčavy?
Vysoké teploty vzduchu predstavujú pre organizmus záťaž, problémy môžu spôsobiť aj zdravým ľudom.
"Vystavenie organizmu vysokým teplotám môže viesť aj u zdravých jedincov k pocitom únavy, malátnosti či k poklesu výkonnosti, dehydratácii, úpalu a prehriatiu organizmu," povedala Elena Lazarová, primárka Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB).
Horúčavy robia problémy najmä kardiakom i ľuďom s vysokým krvným tlakom, so závažnými ochoreniami, ľuďom vo vyššom veku, deťom, novorodencom či tehotným ženám.
Kardiaci sa musia vyhýbať priamemu pobytu na slnku od 11.00 h do 15.00 h. Ak musia ísť v súrnych prípadoch von, na hlave by mali mať pokrývku, na sebe ľahké oblečenie, zabudnúť nemožno na vlažnú vodu a lieky.
"Takisto neodporúčame vykonávať fyzicky náročnú prácu," upozornila hovorkyňa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Dobroslava Krajačičová.
Kardiaci by mali uprednostniť krátke vychádzky medzi 5.00 h a 7.00 h a večer po západe slnka okolo 22.00 h. Deti s ochoreniami srdca by mali pobyt vonku počas horúčav úplne minimalizovať.
Deti by sa mali vyhnúť priamemu pobytu na slnku v obedňajších hodinách, na hlave treba mať ochranu. Vychádzky s nimi sú vhodné do 11.00 h alebo po 16.00 h.
"Pobyt pri vode je v poriadku, ak sú v tieni alebo vo vode s dostatočnou prikrývkou hlavy a ramien," povedala hovorkyňa detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch Dana Kamenická s tým, že vo vode by mali tráviť obmedzený čas.
Deti do jedného roka by vôbec nemali byť vystavované slnečnému žiareniu. U tých starších sú vhodné opaľovacie krémy s faktormi 30 až 50. Pre dospelých je ideálny krém s ochranným faktorom číslo 25.
Ako by mala vyzerať strava?
Dospelí i deti by mali v období horúčav jesť najmä čerstvú a nie zaváranú zeleninu a ovocie. Tiež ryby a rôzne druhy cestovín.
"Jedlá treba pripravovať skôr dusením a varením, nie smažením, vyprážaním či pečením," uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Zuzana Eliášová.
Letné porcie môžu byť menšie.
Uprednostňovať treba počas vysokých teplôt svetlé oblečenie, ktoré lepšie odráža slnečné lúče. Pri pobyte v klimatizovaných priestoroch by nemali byť veľké rozdiely oproti vonkajšej teplote, maximálne päť až šesť stupňov.
Čo robiť v prípade kolapsu?
Horúčavy prinášajú so sebou zdravotné riziká v podobe kolapsových stavov. Vtedy človek náhle zbledne, dostaví sa nevoľnosť, môže ho obliať studený pot, stratí na chvíľu vedomie, no po pár sekundách sa začne preberať. Viac sú ohrozené ženy.
"Vtedy ho treba dať do tieňa, dať mu trochu vody, ovlažiť ho, nechať ležať, lebo môže znova odpadnúť a zavolať na tiesňovú linku 155, kde mu operátor poskytne ďalšie rady a pošle pomoc," radí hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) Boris Chmel.
Počas horúčav zvykne podľa skúseností záchranárov skolabovať denne v priemere asi sto ľudí.
Čítajte tiež: Zmena bežnej veci vedie k vysnívanej postave: Stačí jedna vec a kilogramy sú fuč!
