Začína sa to drobnými poruchami videnia, akoby rozostrením zraku, horšou farebnou citlivosťou či čiernymi škvrnkami v zornom poli. Nástup je pomalý, ospravedlnenie jednoduché, veď je to vekom.
Ak sa ochorenie včas podchytí, môžeme ďalšiu degeneráciu zastaviť či dokonca dostať zrak do pôvodnej formy a pacient môže vidieť. Najlepšou zbraňou proti vekom podmienenej degenerácii makuly je teda prevencia. Vedieť o svojej poruche teraz znamená vidieť v budúcnosti.
Trpia najmä seniori
Každý desiaty senior po 65 roku života má degenerovanú makulu. Po 75 roku sú to už traja z desiatich.
V prípade diabetikov sa veková hranica poškodenia makuly, tzv. diabetický edém makuly, posúva nižšie, aj pod päťdesiat rokov. Táto porucha videnia znižuje kvalitu života, spôsobuje ťažkosti s orientáciou, rozpoznávaním okolia a vedie k úplnej slepote.
Ťažko je odhadnúť počty chorých, keďže mnohí starší ľudia nemajú k dispozícii dostatočnú diagnostiku, respektíve zhoršenie zraku berú ako prirodzený symptóm starnutia.
- Príčiny ochorenia
Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je multifaktoriálne a enviromentálne ochorenie. Nedá sa presne určiť jediná príčina, jediný faktor, ktorý ho spôsobuje. Veľmi pravdepodobne sú spúšťačom ochorenia príčiny pochádzajúce z nášho znečisteného životného prostredia.
VPDM je poškodenie buniek na sietnici oka, najmä na jej najcitlivejšej časti nazývanej žltá škvrna, makula. Práve v tejto časti sa nám sústreďujú prichádzajúce svetelná lúče, takže zníženie citlivosti oka v tomto mieste má za následok postupnú stratu zraku. Dochádza k poškodeniu komunikačného kanála medzi sietnicou a nervovými vláknami a tak sa do mozgu dostávajú poškodené vzruchy, takže prestávame vidieť.
- Rizikové faktory
Aj keď nie je jednoznačne pomenovaná príčina, prečo k tomu dochádza, môžeme hovoriť o niekoľkých faktoroch, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť ochorenia.
- Najvýraznejším faktorom je vek, pretože choroba postihuje ľudí po päťdesiatom roku života.
- Môžeme hovoriť aj o tzv. familiárnom výskyte, v prípade najbližších priamych príbuzných je až 50% pravdepodobnosť výskytu ochorenia.
- Je tu aj rasová predispozícia, tzv. kaukazský typ, teda typ tvoriaci drvivú väčšinu populácie v Európe, má najnižší obsah melanínu v koži a teda sú citlivejší na poškodenie svetlom.
- Slnečné žiarenie je ďalším faktorom, nadmerný kontakt so slnkom tiež patrí k rizikovým faktorom.
- K civilizačným faktorom zasa patrí dlhodobý život v smogovom prostredí, čo je prakticky ktorákoľvek mestská a prímestská oblasť.
- Rovnako rizikovým faktorom je aj fajčenie, nezdravá výživa, hypertenzia, vysoký krvný tlak, či vysoká hladina cholesterolu.
Liečba
V čase, keď pacient ešte netrpí subjektívnymi ťažkosťami (alebo si ich neuvedomuje, keďže ide o pomalé zhoršovanie zraku) sa prvé preventívne odporúčania orientujú najmä na zlepšenie a skvalitnenie životného štýlu, zvýšený príjem vitamínov najmä v prírodnej forme, ochrana očí slnečnými okuliarmi za svetla a pravidelná kontrola.
V prípade diagnózy sú však možnosti, ktoré môžu viesť k stabilizácii stavu, ba dokonca aj k jej zlepšeniu. V zásade jestvujú dva základné terapeutické postupy, fotodynamická liečba a tzv. anti-VEGF liečba.
V prvom prípade ide o uzatvorenie ciev v oku prostredníctvom lasera a účinných látok podávaných do žíl.
V druhom prípade anti-VEGF liečby sa účinné antirastové látky podávajú injekčne priamo do oka, kde blokujú tvorbu ciev a normalizujú hrúbku sietnice.
Máme podozrenie?
Na zistenie kvality zrakového videnia je možné aj otestovať si vlastný zrak tzv. Amslerovou mriežkou, čo je jednoduchý samodiagnostický test, ktorý pomôže v prvom momente uvedomiť si, že naše videnie nemusí byť v poriadku.
Čítajte tiež: Ochránia pred krutou zimou: O pančuchy by ste sa mali starať, inak vám hrozí toto!
