Množstvo ambicióznych vedcov sa snaží zistiť, ako predĺžiť ľudský život. Hľadajú elixír večnej mladosti, ktorý by nám zaistil nesmrteľnosť. Pesimisti sú presvedčení o tom, že proces starnutia možno spomaliť, ale nemožno ho odstrániť. Optimistický pohľad už vyzerá inak. Vedci údajne majú vyhliadnutých niekoľko génov, ktorých úpravou sa dá posunúť hranica dĺžky ľudského života. Navyše sa hovorí aj o rakovinových bunkách, v ktorých tkvie záhada nesmrteľnosti. Pozrite sa na viaceré pohľady vedcov!
Pesimistický pohľad
Skeptici sú jednoznačne toho názoru, že sa dĺžka života nedá dramaticky zvýšiť. Vynašli sme dlhodobý psychický stres, dobrovoľne konzumujeme množstvo jedov, ako alkohol, kofeín či nikotín. Jednoducho sme si znečistili všetko, čo svojmu organizmu predkladáme na spracovanie. Pesimistický pohľad preto hovorí o dožití najviac 90-teho roku, pričom o nesmrteľnosti tu ani zďaleka nemôže byť reč.
Aj keď existujú nové moderné technológie, resp. možnosť nahrádzania namáhaných tkanív mechanickými pomocníkmi, má to svoje hranice. Po prvé, samotné chirurgické zásahy bývajú pre organizmus značnou záťažou, po druhé, je tu problém s ľudskými pocitmi. Našu osobnosť totiž počas života formujú pocity vyvolávajúce emócie. Napr. ak nám zubár nasadí umelé zuby, pripravíme sa tým o veľkú časť pocitov z prijímanej stravy alebo ak budeme mať namiesto žalúdka umelý orgán, nedočkáme sa pocitu nasýtenosti. Bez hormónov pôsobiacich na určité oblasti v mozgu neexistujú emócie a bez emócií sa vari ani nedá hovoriť o plnohodnotnom živote.
Stačí upraviť gény
O predĺženie ľudskej existencie sa snaží genetické inžinierstvo. Vedci sa domnievajú, že úpravou niekoľkých génov sa dá posunúť hranica dĺžky ľudského života. Príkladom je gén „matulazem“, nazvaný podľa biblickej postavy, ktorá sa mala dožiť 960 rokov. Vyradenie tohto génu z funkcie viedlo u mušiek octomiliek k predĺženiu života o 50 percent. Ide o proteín, ktorý sa podieľa na hospodárení s energiou. Ak ho odstavíme, muška prejde na núdzový režim a „čaká“ na vhodnejšie podmienky, aby sa potom mohla začať rozmnožovať. Tento núdzový režim sa vyznačuje pomalším metabolizmom vyváženým nižším opotrebovaním buniek, a teda aj predĺžením ich životnosti.
Je len otázkou času, kedy sa modernej dobe, najmä vďaka metódam molekulárnej biológie, podarí odhaliť väčšinu zákonitostí fungovania ľudského tela. Optimisti sa chcú pokúsiť predĺžiť ľudský život minimálne na 350 rokov za pomoci kombinácie genetickej manipulácie i umelých náhrad nefunkčných orgánov. Bohužiaľ, na potrebný vedecký pokrok si budeme musieť počkať min. stovku rokov.
Odpoveď je v rakovinových bunkách?
Záhadou nesmrteľnosti sa zaoberali aj vedci z univerzity v Sydney. Ako prvotná hypotéza vedcom slúžil fakt, že rakovinové bunky sú nesmrteľné, preto by v nich mohla byť odpoveď na večný život.
"Nikdy neumrú, sú tu stále. Rakovinové bunky prežijú na úkor všetkých ostatných buniek v tele. Tieto bunky si berú celú výživu a zvyšok tela preto kolabuje a umiera," povedal vedúci výskumného tímu Brian Morris pre denník Sydney Morning Herald.
Ako ďalej Morris dodal, enzým obsiahnutý v rakovinových bunkách sa nazýva tolomeráza, ktorá bráni v degenerácii týchto buniek. Vedci sú o tom presvedčení, že je zodpovedná za ich prežitie. Vedúci výskumného tímu ďalej upozornil, že ak by sa túto látku podarilo vyextrahovať v čistej podobe a podávať ju v regulovaných a kontrolovaných dávkach, mohla by predĺžiť ľudský život.
Smerujeme k odhaleniu večného života
Pravdou je, že za uplynulých sto rokov sa priemerná dĺžka života predĺžila zhruba o tridsať rokov. Môže za to pokrok vedy. Prispel k tomu rozvoj biotechnológií a aplikácií nanotechnológií v medicíne. V dohľadnom čase budeme možno schopní spomaliť, zastaviť alebo zvrátiť proces starnutia. Vedci odhadujú, že o dvadsať rokov by sme mohli zvládnuť technológiu predĺženia života myší, čo sa považuje už za prvý krok. O ďalších dvadsať až stoviek rokov by mohli nasledovať aplikácie vhodné pre ľudí. Nechajme sa prekvapiť...
