Pacient po nehode leží nehybne v nemocnici, kde bojuje o život. Stráca vedomie a zrazu sa ocitne v tuneli s jasným svetlom na jeho konci. Počuje šum, zvonenie, hudbu, pohybuje sa smerom k svetlu a cíti sa veľmi príjemne. Tieto podobné zážitky majú ľudia, ktorí sa ocitli na pokraji smrti. Dôkazy o posmrtnom živote sa snažil ukázať vo svojich knihách i Raymond Moody, americký lekár a filozof. Tentokrát si zážitky ľudí blízkosti smrti vzal „na mušku“ vedec Dr. Steven Laureys, ktorý dospel k pozoruhodným a zaujímavým výsledkom!
Skúmajú zážitky blízkosti smrti
Dr. Steven Laureys pôsobí v nemocnici v Belgicku a venuje sa tzv. NDE (Near-death experience), čo je skratka pre zážitky blízkosti smrti. Vedie skupinu ľudí Coma Science Group v univerzitnej nemocnici v meste Liege, s ktorou publikoval vedeckú štúdiu o NDE koncom minulého mesiaca.
Dr. Laureys sa rozpráva s pacientmi, ktorí sa ocitli na pokraji smrti. Jednoducho skúma ich zážitky. Ako sa priznal, bolo to preňho mimoriadne náročné už len z toho dôvodu, že veľa pacientov v intenzívnej starostlivosti sa bojí rozprávať svoje nevšedné príbehy. Boja sa, že ich hlavne lekári a vedci, nebudú brať vážne. Nakoniec sa jemu a jeho vedeckému tímu zverili po tom, čo ich ubezpečil o ich dôvere a o tom, že ich budú brať vážne.
Ide o nefunkčný mozog
Ľudia, ktorí sa ocitli v blízkosti smrti, sa podľa Dr. Laureysa po zážitku zmenili. Mnohí z nich sa inak pozerajú na život a smrť, nemajú strach, že tu už raz nebudú, sú šťastnejší a tešia sa na to, čo ich čaká po tom. Nemyslí si pritom, že zážitky ľudí pochádzajú z duchovného sveta. Zdôrazňuje, že je vedcom, a že to nemá nič spoločné s náboženstvom. Jeho hypotézou je, že tieto zážitky vznikajú v ľudskej fyziológii. Ide o nefunkčný mozog, ktorý produkuje tieto javy.
Laureys a jeho tím vedcov sa zaujímali o to, ako mozog vytvára myseľ a jeho vnímanie reality. Ich hlavným cieľom bol výskum vedomia v kóme pacientov.
Čo zažívajú pacienti?
Dr. Laureys a jeho tím zistili, že príbehy ľudí na pokraji smrti majú prvky, ktoré sú rovnaké alebo veľmi podobné. Toto zažívajú:
- Ľudia hlásili „mimotelové“ skúsenosti - vznášali sa. Keď sa pozreli nadol, uvideli svoje nehybné telo.
- Prechádzajú čiernym tunelom.
- Veľmi rýchlo sa dostanú k jasnému svetlu.
- Vidia obrysy človeka, ktorý sa s nimi rozpráva.
- Zažívajú pritom príjemné pocity a nechce sa im naspäť.
Sú viac než reálne
Okamih, kedy dôjde k zážitkom v blízkosti smrti, nie je presne známy. Preto je to takmer nemožné pozorovať, čo potvrdil Laureys. Takisto by bolo kruté spustiť skenovanie mozgu nejakého človeka, u ktorého nie je stopercentne jasné, že sa objaví na pokraji smrti.
Laureys a jeho tím skúmali spomienky ľudí, ktorí prežili svoju smrť, s pomocou psychologického vyšetrenia. Týkalo sa to hlavne pacientov, ktorí boli v kóme. Pri výskume sa použili špeciálne testy, resp. dotazníky The Memory Characteristics Questionnaire pre zmyslové a emocionálne detaily spomienok a ich prežitie v priestore a v čase. Inými slovami sa tým meralo, aká súčasná, intenzívna a skutočná je ľudská pamäť.
Prostredníctvom dotazníku sa tím vedcov pýtal ľudí, ako veľmi si boli istí tým, čo zažili, na čo si spomenuli, do akej mieri to bolo pre nich skutočné a nesnívalo sa im to. Pacienti boli presvedčení, že je to reálne.
Výskumníci porovnali zážitky ľudí v blízkosti smrti s inými intenzívnymi spomienkami, ako sú napr. svadby a narodenia, ale aj so spomienkami na sny a myšlienky – teda veci, ktoré sa nevyskytujú vo fyzickej realite. Zistili aj to, že spomienky na životne dôležité udalosti sú intenzívnejšie ako sny a myšlienky. Aj keď bolo pre pacientov ťažké nájsť slová, ktorými by tieto zážitky vysvetlili, neočakávali to, čo testy odhalili.
„K nášmu prekvapeniu, zážitky v blízkosti smrti sú oveľa bohatšie než akékoľvek iné udalosti v predstavách pacientov alebo akýchkoľvek iných skutočných udalostí u tých, ktorí prežili kómu. Aj v prípade, že mal s tým pacient skúsenosť už dávnejšie, bola jeho pamäť bohatá,“ povedal Dr. Laureys.
Čaká nás niečo krásne
Aj keď Dr. Laureys zatiaľ nešpekuluje o tom, či existuje nebo a peklo. Pre väčšinu tých, ktorí prežili svoju smrť, boli zážitky príjemné a povznášajúce. Preto sa domnieva, že zrejme pôjdeme do neba ako do pekla...
