Mnohí si zvolia bielkovinovú diétu, aby schudli a nabrali svalovú hmotu. Vidia len pozitíva takéhoto stravovania. Nie všetko je však také "ružové", ako sa zdá. Zatiaľ čo takáto strava môže vplývať na budovanie svalovej hmoty, vaše srdce z nej až také nadšené nebude...
Nová štúdia na myšiach naznačuje, že takáto strava by mohla ohroziť správne fungovanie srdca. Štúdiu vykonali vedci na myšiach a zistenia uverejnili v časopise Nature Metabolism.
Čítajte tiež: Čo sa stane do 24 hodín po tom, ako zjete jednu hlávku pečeného cesnaku?
Schudnete, no za akú cenu?
V súčasnosti je veľkým trendom bielkovinová – ketónová diéta. Jedná sa o nízkosacharidovú diétu, kedy sú sacharidy nahradené vyšším príjmom bielkovín. V praxi to vyzerá tak, že zo svojho jedálnička vyradíte pečivo, cestoviny, vyprážané jedlá a výrobky s vysokým obsahom cukru. Naopak objaviť by sa v ňom malo chudé mäso, ryby, mliečne výrobky, strukoviny, zelenina aj ovocie, ale s mierou. Táto diéta by mala byť zárukou, že sa vám podarí výrazne schudnúť v krátkom čase.
Podľa docenta medicíny doktora Babaka Razaniho z Washingtonskej univerzity v Saint Louis, pomocou tejto diéty naozaj ľudia chudnú.
“Pokusy na zvieratách a niektoré veľké epidemiologické štúdie na ľuďoch však ukazujú, že vysoký príjem bielkovín môže spôsobiť kardiovaskulárne problémy,“ konštatoval Razani.
Spolu s kolegami sa rozhodli zistiť, či existuje skutočne súvislosť medzi vysokým obsahom bielkovín v strave a ochorením srdca.
Myši a plaky v tepnách
Počas štúdie vedci kŕmili myši stravou s vysokým obsahom tukov. Zatiaľ čo niektoré dostávali jedlo s vysokým obsahom tukov a bielkovín, iné dostali stravu s vysokým obsahom tukov, ale s nízkym obsahom bielkovín.
“Aby sme zistili, či má proteín vplyv na kardiovaskulárne zdravie, strojnásobili sme množstvo bielkovín, ktoré myši dostávajú pri diéte s vysokým obsahom tukov a bielkovín,” uviedol.
Razani a jeho tím čoskoro zistili, že u hlodavcov, ktorí sa kŕmili stravou s vysokým obsahom tukov aj bielkovín, sa vyvinula ateroskleróza. Ide o ochorenie tepien, pri ktorom sa do cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Cievy sa zužujú, čo obmedzuje prietok krvi.
“V tepnách myší, ktoré dostávali stravu s vysokým obsahom tukov a bielkovín, vzniklo približne o 30 percent viac plakov – usadenín v porovnaní s myšami, ktoré dostávali stravu s vysokým obsahom tukov, ale s nízkym obsahom bielkovín,” konštatoval Razani.
Plak v artériach môže zapríčiniť ich upchatie a vznik srdcového infarktu.
Vedci vysvetľujú, že u cicavcov biele krvinky nazývané makrofágy zvyčajne zachytia prítomnosť usadenín a odstránia ich. Niekedy sú však stane, že makrofágy odumrú a zanechajú arteriálny povlak, ktorý sa ďalej hromadí.
“Keď krv neprúdi kvôli usadeninám v tepnách tak ako má, môže tento stav ohroziť človeka na živote,” vysvetľuje Razani.
Aktivácia ďalšieho proteínu
Vedci sa tiež zaoberali mechanizmom, prostredníctvom ktorého môže proteín v potrave prispievať k tvorbe arteriálneho plaku. Pozreli sa na to, čo sa stane, keď telo strávi bielkoviny a rozloží ich na aminikyseliny. Tím zistil, že ich nadbytok v skutočnosti aktivuje ďalší proteín nazývaný mTOR, ktorý sa nachádza v makrofágoch. Keď sa mTOR stane aktívnym, vyšle signál makrofágu, aby sa sústredil skôr na rast, ako na identifikáciu a vyčistenie nahromadenia povlaku. Proces abnormálneho rastu nakoniec vedie k smrti makrofágov.
Ako uviedol Razani, z výskumu vyplýva, že niektoré aminokyseliny pochádzajúce z bielkovín v potrave môžu byť škodlivejšie a spôsobiť problémy so srdcom.
“Na to, aby sme určili o ktoré aminokyseliny ide, sú potrebné ďalšie štúdie. Vďaka tomu by sme vedeli ľuďom poradiť, ktorým potravinám sa treba vyhnúť, aby neohrozili svoje srdce,” dodal.