Pátranie po dlhovekosti je jednou z vedeckých priorít posledných rokov. Najnovšie učinili americkí vedci objav, ktorý sa len tak nevidí. Tajomstvo dlhovekosti je takmer rozlúštené!
Na svete existujú miesta, kde sa ľudia tešia z pevného zdravia. Dožijú sa stovky, čo sa už považuje za pekný dlhý vek. Ale viete si predstaviť, že by sme sa všetci dožívali až 400 alebo 500 rokov? Aj keď vám to pripadá skôr ako science fiction, sme veľmi blízko k tomu, aby to bola realita.
Predĺžili život až päťnásobne
Na základe výskumu prišli kalifornskí vedci k šokujúcemu zisteniu. So zmenou dvoch génov sa im podarilo až päťnásobne predĺžiť život hlísty Caenorhabditis elegans. Ak by aplikovali podobný spôsob aj na človeka, ktorým by zmiernili jeho starnutie, mohol by sa výrazne predĺžiť jeho život. Údajne by sme sa mohli dožívať až 500 rokov!
Vedúcim tohto výskumu je Dr. Pankaj Kapahi z inštitútu Buck Institute of Age Research v Kalifornii. Tvrdí, že každý druhý organizmus zdieľa 19-tisíc génov s ostatnými, vrátane ľudí. Pri výskumoch, ktoré doteraz zrealizovali, sa im zvyčajne podarí predĺžiť život o tretinu. Jednou z novších mutácií život červa zdvojnásobili, no vďaka spätnej väzbe oboch mutácii v špecifických tkanivách sa im životnosť podarilo zvýšiť až päťnásobne. Ako povedal Kapahi, tieto červy žili v ľudskom ekvivalente 400 až 500 rokov.
Kde by sa dala kombinovaná terapia využiť?
Pomôžu tieto výsledky pri liečbe chorôb, ktoré súvisia so starnutím? Vedúci výskumu s tým jednoznačne súhlasí. Táto kombinovaná terapia by sa dala využiť v podobnej forme, aká sa používa pri zmierňovaní príznakov rakoviny a HIV. Navyše, výskum by mohol vysvetliť, prečo nie sú vedci úspešní v identifikovaní jednotlivých génov, ktoré sú zodpovedné za dlhý život ľudí starších ako sto rokov.
Dožívanie sa vysokého veku už nie je len ďalekou "hudbou" budúcnosti!
Iný výskum odhalil odumieranie organizmu
Červy boli predmetom aj ďalšieho výskumu, ktorý bol prednedávnom publikovaný v časopise PLoS Biology. Podľa vedcov červy disponujú mechanizmami, podobnými tým, ktoré sú aktívne v cicavcoch.
Vtedy vedci zistili, že keď zomierajú, smrť ich tiel je viditeľná pod zväčšením. Dôvodom je fluoreskujúce modré svetlo, ktoré vzniká pri odumieraní buniek. Toto svetlo „cestuje“ celým telom až dovtedy, kým život v organizme celkom nevyprchá. Zdrojom tohto modrého svetla je molekula s názvom anthranillic. Vedci toto svetlo pomenovali ako „modrú smrtku“, ktorá sa postupne šíri celým organizmom, až kým neodumrie.
