Zlomené srdce už dávno nie je metaforou, prejavuje sa podobne ako napr. infarkt. Smútok a žiaľ majú na naše telo veľký dopad. Vedci opäť potvrdzujú prepojenia medzi mysľou a telom.
Dobrou správou je, že ak sa pochopí to, ako naše emócie podnecujú mozog, aby fyzicky ovplyvňoval naše telo, podľa vedcov sa budú môcť vyvinúť revolučné spôsoby liečby závažných stavov, ako je chronická bolesť a rakovina, uvádza sa na dailymail.co.uk.
Trauma ako zabijak
Lekári už dávno vedia, že trauma môže poškodiť naše srdce. V najextrémnejšom prípade, v stave nazývanom syndróm zlomeného srdca alebo Takotsubo kardiomyopatia, spôsobujú stresové udalosti náhle oslabenie srdcového svalu, čo môže byť smrteľné.
Podľa novej štúdie švédskych vedcov, ktorí študovali zdravotné stavy viac ako dvoch miliónov rodičov, môžu smútok a strata spôsobiť škody, ktoré sú väčšieho charakteru ako sa doteraz predpokladalo. Zistilo sa, že tí, ktorí prišli o dieťa, mali viac ako dvojnásobné riziko vzniku fibrilácie predsiení, pri ktorej srdce bije nepravidelne a výrazne zvyšuje riziko mŕtvice, ako bolo uvedené v marci Journal of Epidemiology and Community Health.
Doktor Dang Wei, epidemiológ, ktorý viedol štúdiu na Karolinska Institute v Štokholme, povedal pre Good Health: „Zlomené srdce doslova láme srdce. Tí, ktorí stratili blízkeho člena rodiny, mali vyššie riziko fibrilácie predsiení, srdcových chorôb, srdcového infarktu, mŕtvice a srdcového zlyhania ako tí, ktorí to nezažili.“
Zmierni príznaky
Hedva Haykinová, imunologická výskumníčka na Technion-Israel Institute of Technology v Haife, skúmala úlohu oblasti mozgu spojenej s pozitívnymi emóciami a motiváciou, ktorá sa nazýva ventrálna tegmentálna oblasť (VTA). Štúdie na mŕtvych myšiach ukázali, že mali oveľa menej jaziev po infarktoch, keď bola ich VTA elektronicky stimulovaná, informoval vo februári časopis Nature Journal.
Odborníčka hovorí, že aktivácia VTA centra pre pozitívne emócie v mozgu zrejme spúšťa imunitné zmeny, ktoré pomáhajú znižovať poškodenie tkaniva jazvy. Spolu s jej kolegami skúmajú, ako sa to presne deje, aby lekári vedeli využiť túto pozitívnu silu mysle.
Na iné zistenia prišli ďalšie štúdie, ktoré sa pozreli na to, ako VTA hrá veľkú úlohu pri iných vážnych poruchách, najmä chronickej bolesti. V roku 2020 štúdia vedená profesorom Geraldom Zamponim – neurobiológom z University of Calgary v Kanade – ukázala, že stimulácia VTA zmierňuje stav myší postihnutých chronickou bolesťou. Prenáša chemickú látku, teda hormón dopamín, do oblasti mozgu, ktorá spôsobuje bolesť (mediálny prefrontálny kortex), ako informoval profesor Zamponi v časopise Cell Reports.
Pri chronickej bolesti je kôra narušená a spôsobuje vysoké úrovne pocitov, spojených s bolesťami. Profesor Zamponi však hovorí, že keď VTA vyšle dopamín do kôry, zníži sa jeho aktivita a pocity bolesti sa znížia. Verí, že pozitívna nálada a emócie môžu stimulovať VTA k prenosu dopamínu. U ľudí je totiž neuronálna aktivita vo VTA ohrozená pri chronických bolestivých stavoch. Navrhuje, že povzbudenie ľudí s chronickou bolesťou, na stimuláciu VTA, zvýšením úrovne pozitivity, môže zmierniť ich príznaky.
Všetko je v hlave
Pred dvoma rokmi zdôraznilo National Institute for Health and Care Excellence (NICE), že lieky vrátane tých nesteroidných protizápalových, benzodiazepínov alebo opioidov, by sa už nemali podávať ako liečba prvej línie pri chronickej bolesti, pretože „existuje málo alebo žiadne dôkazy o tom, že ovplyvňujú bolesť a môžu spôsobiť škodu“.
Namiesto toho odporúča dva psychologické prístupy – kognitívno-behaviorálnu terapiu (CBT) a terapiu akceptácie a záväzku (ACT). Cieľom oboch je pomôcť pacientom zmeniť negatívne myslenie na pozitívne a akceptovať svoj život a budúcnosť.
Niečo by na tom mohlo byť pravdy. Podľa Hedvy Haykinovej existuje množstvo neoficiálnych dôkazov, že ľudia s pozitívnym myslením prežívajú choroby lepšie, čo sa ukázalo aj na pokusoch na laboratórnych zvieratách. Ako dodáva Carmine Pariante, profesor biologickej psychiatrie na King's College London, o tom, že medzi mozgom a imunitným systémom existuje komunikácia, sa vie už 50 rokov. Fyzické zdravie ovplyvňujú veci, ktoré sa udejú v mozgu, takže možno predpokladať, že problémy sú v hlave.
„Čím jednoznačnejšie dokážeme potvrdiť, že mozog a telo komunikujú prostredníctvom biologických mechanizmov, tým viac môžeme súhlasiť, že "všetko je v mysli" a tým aj efektívnejšie liečiť pacientov,“ dodáva na záver Pariante.
