Počet alergikov neustále stúpa. Viac než tretina populácie je nositeľom génov pre alergiu. Nepoznaná a neliečená alergia sa môže prejaviť nielen chronickými - trvalými zmenami na určitých orgánoch, ale aj život ohrozujúcim a náhle vzniknutým ťažkým šokovým stavom - anafylaktickou reakciou. Je preto veľmi dôležité, aby boli alergici, ale aj tí, ktorí patria do rizikovej skupiny, vyšetrení u alergológa.
Prečo vznikajú alergie?
Doteraz nie je vznik alergií úplne objasnený. Alergie vznikajú väčšinou v dôsledku poruchy imunitného systému, kedy obranné systémy ľudského organizmu reagujú na určité látky v prostredí (alergény) rovnako, ako by sa jednalo o nebezpečné infekčné činitele.
Čo je alergologické vyšetrenie?
Alergologické vyšetrenie je súbor lekárskych úkonov vykonávaných pri diagnostike a vyšetrovaní typu precitlivenosti na rôzne alergické látky - alergény. Trendom posledných rokov je posun nástupu alergických ochorení do stále mladšieho vekového obdobia.
Je nutné, aby pacient pri podozrení na neočakávanú reakciu organizmu na látku pristúpil na vyšetrenie v alergologickej ambulancii. Prvé vyšetrenie musí vykonať praktický lekár. Veľmi dôležitý je rozhovor s pacientom a správny rozbor ťažkostí. Vykonávajú ho špecializované alergologické a imunologické ambulancie. Za vyšetrenie sa neplatí, je hradené zo zdravotného poistenia.
Dôležitá je analýza stavu pacienta
Lekár sa postupne sústredí na aktuálny problém a analyzuje stav pacienta otázkami ako:
- Kedy nastala alergická reakcia prvýkrát a kde?
- Ako často k tomu dochádza?
- V akom prostredí?
- Čo pomáha?
Testy môžu spôsobiť závažné alergické reakcie
Pred testami musia byť vysadené lieky, ktoré tlmia alergickú reakciu, teda antihistaminiká a prípadne iné lieky potláčajúce imunitné reakcie, napríklad kortikoidy.
Pri testoch môže dôjsť aj k závažnej alergickej reakcii až k anafylaktickému šoku. Miernejšou nežiaducou reakciou je začervenanie a opuch v mieste vpichu. Pracoviská, ktoré vykonávajú testy musia byť vybavené prvou pomocou v prípade vzniku anafylaktického šoku.
Čo vás čaká v ambulancii?
1. Alergická anamnéza.
Je zameraná na otázky o kontakte s najčastejšími alergénmi:
- Dom a byt (sucho, vlhko, výskyt plesní, koberce, záclony).
- Kontakt s domácimi zvieratami.
- V čom pacient spí (perie, matrace).
- Kvety v domácnosti.
- Pobyt v zafajčenom prostredí.
- Pracovné prostredie (škola), voľný čas.
- Potraviny (vajcia, orechy, zelenina, ovocie).
- Stromy (breza, lieska), trávy (obilie, ambrózia, skorocel), kvety, pele atď.
Pri spracovaní alergologickej anamnézy lekárovi pomáha aj dotazník, ktorý vyplní pacient.
2. Feno vyšetrenie.
Feno je nová moderná vyšetrovacia metóda. Jedná sa o krátke a neinvazívne vyšetrenie obsahu oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu. Vysoké hodnoty ukazujú na prítomnosť zápalu v dýchacích cestách, ktorý je základom bronchiálnej astmy. Samotné vyšetrenie je jednoduché a vhodné aj pre deti už od 4 až 5 rokov. Výsledok je známy do 2 minút.
3. Laboratórne vyšetrenia krvi.
Laboratórne vyšetrenie krvi umožňuje okrem základných údajov stanoviť aj celý rad alergologických, či imunologických parametrov (napr. imunoglobulíny, autoimunuitné markery atď.) a vo vhodných prípadoch tak môže prispieť k spresneniu a stanoveniu správnej diagnózy.
4. Kožné testy (prick testy).
Sú základným vyšetrením, pričom sú bezbolestné. Na základe anamnézy sa pristupuje k cielene vykonaným kožným testom. Objektívny nález nesmie byť prekážkou na testovanie , ako napr. atypické alebo nízke hodnoty spirometrického vyšetrenia atď.
Kožné testy sa vykonávajú väčšinou na koži predlaktia. Postupne sa pacientovi nanášajú kvapky čistého alergénového roztoku známej koncentrácie.
Robí sa bodový test nazývaný Prick test. Používa sa pri tom umelohmotná ihlička s jednomilimetrovým hrotom. Krúživým pohybom sa naruší koža, do ktorej potom preniká testovaný alergén. Reakcia vznikne za 15 minút. Meria sa veľkosť začervenania pupenca. Pozitívna reakcia je, ak má začervenanie priemer 3 mm.
5. Spirometria.
Spirometria je základným funkčným vyšetrením pľúc a dýchacích ciest. Informuje najmä o prítomnosti zúženia (obštrukcie) dýchacích ciest, umožňuje stanoviť diagnózu astmy a monitorovať účinok liečby. Počas vyšetrenia sa pacient pod vedením zdravotníckeho personálu niekoľkokrát usilovne nadýchne a vydýchne cez špeciálny senzor v spirometrii, ktorý zanalyzuje objemové a prietokové parametre. Vyšetrenie je bezbolestné.
Kedy neabsolvovať na vyšetrenie?
Kožné testy sa nevykonávajú pri:
- Horúčkovitom ochorení.
- V tehotenstve.
- Po predchádzajúcej vážnej reakcie pri testoch.
- V sezóne vysokého výskytu alergénov.
- Pri kožnom ochorení.
Väčšinou sa tiež nevykonávajú ani u veľmi malých detí (asi do veku 2 rokov).
Kedy bude výsledok?
Príčinu alergie môže niekedy ukázať už rozbor samotnej anamnézy. Výsledok kožného testu je známy po 30 minútach alebo za niekoľko dní po aplikácii. Krvný rozbor je k dispozícii asi do týždňa.
Stanovenie vhodnej liečby
Optimálna liečba je založená na dôkladnom vyšetrení.
Delí sa do 3 základných postupov:
- Preventívne opatrenia - odstránenie alergénu.
- Imunoterapia alergénovými vakcínami.
- Protialergické lieky. Lieky sa dajú rozdeliť na úľavové a na preventívne - protizápalové. Liekov je celá rada.
Možné preventívne opatrenia
Po zistení alergénu, teda príčiny alergických prejavov, je nutné vylúčiť alebo aspoň obmedziť kontakt s týmto alergénom. Avšak častokrát sa to nedá splniť, inokedy je to nemožné, aby sa daný alergén dal úplne vylúčiť z nášho života (napr. peľová alergia). Preto je nutné, aby pacientovi alergológ nasadil a predpísal antihistaminiká - lieky na utlmenie alergických reakcií organizmu.
Imunoterapia alergénovými vakcínami
Cieľom je znížiť precitlivenosť pacienta na alergén a znížiť, či potlačiť tvorbu alergických protilátok v tele.
U nás je podávanie týchto vakcín u dospelých injekčnou formou, kde si časť injekcií platí pacient sám. Je možné využiť aj inú formu podávania imunoterapie a to kvapkovú. Liečba trvá minimálne 3 roky. Väčšinou prebieha celoročne. Injekcie aplikuje zásadne lekár alergológ.
Najlepšie výsledky sa tak dosahujú u vakcíny peľovej, roztočovej a hmyzej. Je to v súčasnosti jediná dostupná metóda, ktorá môže ovplyvniť imuno - alergologickú liečbu.
Protialergické lieky – antihistaminiká
Výber pre jednotlivých pacientov zásadne určuje lekár, alergológ. Ich podávanie môže byť aj dlhodobé, záleží od charakteru ochorenia. Úskalím dlhodobej liečby môže byť prerušenie liečby pacientom, ktorý na sebe už nepozoruje ťažkosti, a preto sa sám rozhodne liečbu nevhodne ukončiť. Pacient by mal svojej chorobe rozumieť, aby vedel, prečo lieky užíva.
Dôležitý je životný štýl pacienta
Veľký vplyv na priebeh alergických ťažkostí má i životný štýl. Stresové situácie, psychická nepohoda, zmätok v rebríčku životných hodnôt môžu významným spôsobom negatívne ovplyvniť priebeh tohto ochorenia. Vyšetrenie u alergológa by malo byť povinnou súčasťou života ľudí ako aj malých detí po prvých príznakoch alergickej reakcie.
Plne uzdraviť alergika súčasná medicína nedokáže. Avšak pri úzkej spolupráci lekára a pacienta založenej na obojstrannej dôvere je možné docieliť veľa úspechov v postupnej liečbe.
