Aktuálne nastavenie financovania zdravotníckeho systému je dlhodobo neudržateľné. Zhodli sa na tom odborníci počas utorkového okrúhleho stola v Bratislave.
Zástupcovia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lekárskych i pacientskych asociácií, analytici a tiež predstavitelia štátu sa venovali témam aktuálneho dofinancovania zdravotníctva a tiež vytvorenia jasných pravidiel pre to, aby dofinancovanie nebolo potrebné každý rok.
Musí byť nastavené stabilne
„Vždy na to doplatí pacient,“ hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Účastníci okrúhleho stola sa zhodli na tom, že financovanie zdravotníctva musí byť nastavené stabilne, rozpočet sa musí pohybovať v reálnych číslach a investície musia byť cielené. „Keď je tento rok potrebné už druhé dofinancovanie, nemožno robiť žiadne dlhodobé plány,“ tvrdí Lévyová.
Čítajte tiež: Jednoduchý a účinný tip na rýchlu liečbu závratov: Koniec problému, s ktorým mnohí bojujú!
Zástupcovia rozhodujúcich organizácií, ktoré pôsobia v zdravotníctve, tento rok podpísali memorandum, v ktorom požadujú dofinancovanie vo výške 150 miliónov eur. Pohľady jednotlivých segmentov zdravotníctva a vládnych analytikov sú rôzne a niektorí účastníci diskusie predniesli a odôvodňovali požiadavky viac ako 200 miliónov eur. Táto suma pritom nezahŕňa požiadavky na podfinancovanú dlhodobú starostlivosť, rozvojové aktivity ani inovácie.
„Témou by mala byť kvalita a rozvoj zdravotníctva a nie to, či bude na mzdy na konci mesiaca,“ tvrdí Tomáš Szalay zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI). Problém nedostatku financií podľa neho poskytovatelia zdravotnej starostlivosti riešia už šesť alebo sedem rokov.
Vedie to k chaotickým rozhodnutiam
Systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je podľa odborníkov obeťou dlhodobého podfinancovania a zle nastavených pravidiel. Konštatujú, že k aktuálnemu stavu prispela historicky najnižšia výška platby za poistencov štátu, ale aj ďalšie legislatívne zmeny, ktoré zvýšili náklady poskytovateľov, ako zvýšené príplatky za prácu v noci a počas víkendov, alebo zavedenie rekreačných poukazov.
Podľa Szalaya je problémom chýbajúce dlhodobé plánovanie financovania v zdravotníctve.
„Štandardom v iných krajinách býva nastavenie zmlúv na tri až päť rokov. U nás túto istotu nemáme a vedie to k chaotickým rozhodnutiam. Zhodli sme sa na tom, že predvídateľnosť financovania je veľmi dôležitá. K tomu patrí stabilita prostredia, v jednom roku by nemali byť opakovane novelizované zákony s rôznymi termínmi účinnosti a rôznymi dosahmi na financie, s ktorými sa v predchádzajúcom roku nepočítalo,“ tvrdí analytik.
V systéme financovania slovenského zdravotníctva podľa neho treba nájsť iný typ zdrojov, nielen peniaze, ktoré sú naviazané na nejaké percento zo mzdy. Táto téma si vyžaduje ďalšie diskusie, avšak aj na základe skúseností zo zahraničia ako možnosti, uvádza nominálne poistné, individuálne zdravotné poistenie či iné spôsoby, vďaka ktorým môže do zdravotníctva prísť viac peňazí.
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smer-SD) súhlasí, že jej rezort bude potrebovať v tomto roku dofinancovanie. Zároveň sa pýta, na základe čoho vznikla požiadavka na sumu 150 miliónov eur, pretože iniciátori memoranda nemohli ešte vidieť daňovú prognózu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) zatiaľ nechce hovoriť o tom, či pôjdu v tomto roku do zdravotníctva ďalšie peniaze zo štátneho rozpočtu. Ambulancie, nemocnice, zdravotné poisťovne aj strešná pacientska organizácia v stredu odovzdali spoločné memorandum šéfovi parlamentného výboru pre zdravotníctvo Štefanovi Zelníkovi (SNS). V ňom poukázali na to, že súčasný rozpočet pre zdravotníctvo nepostačuje.
