Zívanie ako reakcia na zívanie niekoho iného je vraj menej časté so stúpajúcim vekom. Ten je dokonca silnejším faktorom ako únava či schopnosť empatie. Tvrdia to americkí vedci, ktorí svoje zistenia publikovali v magazíne Plos One.
Čo zistila štúdia?
Predmetom ich výskumu bolo 328 účastníkov, ktorým prehrali trojminútové video zívajúcich ľudí. Úlohou každého z nich bolo stlačiť tlačidlo zakaždým, keď zívli. Výsledky ukázali, že na video zareagovalo zívaním 68 percent zúčastnených. Z nich vo veku do 25 rokov zívalo 82 percent, vo veku 25 - 49 rokov reagovalo 60 percent a nad 50 rokov 41 percent.
"Toto je prvá štúdia, pri ktorej berieme do úvahy celý rad faktorov. Do dnešného dňa ide tiež o najrozsiahlejšiu štúdiu v zmysle počtu účastníkov," vyjadrila sa vedúca výskumu Elizabeth Cirulli z Duke University v Durhame.
Vek ako jeden z kľúčových faktorov
Cirulli tiež prezradila, že zatiaľ nepozná dôvod, pre ktorý reakcia na zívanie iných s pribúdajúcim vekom klesá. Vek bol podľa jej slov jedným z kľúčových faktorov, ktoré sledovali, no objasnil iba osem percent reakcií. Ostatné príčiny, pre ktoré ľudia nezareagovali, tak ako výskumníci očakávali, sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Súčasťou výskumu boli aj dotazníky, pomocou ktorých vedci zisťovali mieru empatie. Zamerali sa aj na únavu a spánok. Inteligenciu zisťovali prostredníctvom vedomostných testov.
Vedci sa teraz pokúšajú zistiť, či je schopnosť "nakaziť sa" zívaním dedičná. Už dávnejšie totiž tvrdia, že ľudia, ktorí trpia schizofréniou alebo autizmom, toto správanie opakujú menej často. Objavením génov, ktoré by potvrdili, že sa toto správanie dedí z generácie na generáciu, by chceli pomôcť v liečbe psychických porúch.
