Ľudovo sa jej hovorí „choroba z bozkávania“. Pravdou však je, že sa môže prenášať aj inak, ako pri výmene slín. Vírus mononukleózy ostáva v organizme doživotne a nakaziť sa ním môžu aj najmenšie deti.
„Pôvodcom infekčnej mononukleózy je vírus Epstein-Barrovej (EBV), ktorý patrí do čeľade ľudských herpetických vírusov. Existujú dva typy vírusu. Vo svete je rozšírenejší prvý typ, druhý typ sa vyskytuje hlavne v Afrike. Od ostatných herpetických vírusov sa líši výrazným vzťahom k onkologickým ochoreniam,“ vysvetľuje Daša Račková z Komunikačného referátu Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).
Čítajte viac: Nečakaný objav: Bežný vírus dokáže znižovať inteligenciu, týmto trikom dostane aj vás!
Nielen z bozkávania
Nakazené osoby vírus vylučujú aj niekoľko týždňov, preto sú rizikovými nosičmi. Prameňom nákazy sú predovšetkým sliny alebo iné nosohltanové sekréty. Aj preto je ochorenie známe pod názvom „choroba z bozkávania“. Nemusí sa však prenášať len priamym kontaktom. „Prenos je možný aj krvou, v menšej miere vzdušnou cestou (kvapôčkovou infekciou) a ojedinele kontaminovanými predmetmi (poháre, príbory,...),“ varujú odborníci z ÚVZ SR.
Nakaziť sa môžu aj dospelí
Vírus v tele pretrváva aj po vyliečení, ale po prekonaní infekcie je človek doživotne chránený pred opakovanou nákazou. Ochorenie sa často objavuje u mladých ľudí, no výnimkou nie sú ani malé deti. Ochorenie u nich môže prebiehať bez klinických príznakov alebo má len mierny priebeh. „Klinické formy ochorenia vznikajú, ak k nákaze dôjde vo vyššom veku, teda u adolescentov až dospelých,“ spresňuje ÚVZ SR.
Príznaky a komplikácie
Na infekčnú mononukleózu upozorňuje horúčka, bolesť hrdla a zväčšené lymfatické uzliny, a preto si ju ľudia niekedy zamieňajú s angínou. Niekedy ochorenie sprevádza aj zväčšenie pečene. „Choroba trvá obvykle niekoľko týždňov, väčšinou má benígny priebeh. Veľmi zriedkavo môže byť postihnutý centrálny nervový systém alebo myokard,“ dopĺňa hygiena.
„Infekcia EBV je jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich vírusových nákaz u ľudí, je rozšírená po celom svete. V rozvojových krajinách, resp. v zhoršených hygienických podmienkach prichádza do kontaktu s týmto vírusom až 90 percent populácie už v priebehu prvých dvoch rokov života. Vo vyspelých krajinách dochádza k infekcii neskôr, ale vírus je aj tu veľmi rozšírený. Ochorenie sa vyskytuje u dospievajúcich a mladých dospelých vo vyspelých krajinách sporadicky alebo v malých epidémiách predovšetkým v zariadeniach spoločného ubytovania (detské domovy, internáty, kasárne,...),“ dodáva ÚVZ SR.
