Závažnosť infekcie možno odhaliť podľa vedcov jednoduchým spôsobom. Má v tom totiž "prsty" mozog, podľa ktorého spoznať, či máte vyššie riziko, že ochorenie na vírus, ktorý spôsobuje prechladnutie.
Vedecký tím z University of Michigan, Duke University School of Medicine a University of Virginia tvrdí, že keď začnú kognitívne funkcie u človeka kolísať, je pravdepodobné, že bude infekčnejší a trpieť väčším množstvom príznakov, zapríčinených respiračnými vírusmi, píše sa na studyfinds.org. Zistenia sú publikované v časopise Scientific Reports.
„Je známe, že ak sme v strese alebo bez nedostatočného spánku, predurčuje nás to k menej odolnému imunitnému systému,“ hovorí Alfred Hero, uznávaný univerzitný profesor. „Ide o prvú štúdiu, ktorá ukazuje, že kognitívna výkonnosť človeka pred vystavením sa respiračnému vírusu môže predpovedať závažnosť infekcie,“ pokračuje výskumník.
Malé zmeny v dennom kognitívnom výkone môžu viesť k zmenám stavov mozgu, ktoré zvýšia riziko ochorenia, a teda spôsobia stres, únavu a zlý spánok.
Súvislosť s imunitou a náchylnosťou na vírus
Tím meral kognitívnu variabilitu, aby určil, ako môže kognitívna funkcia slúžiť ako indikátor imunitného zdravia po vystavení respiračnému vírusu. Prijal skupinu 18 zdravých dobrovoľníkov, ktorí si doma robili testy výkonnosti mozgu trikrát denne počas troch dní pomocou digitálneho autotestu.
Autori štúdie ich potom vystavili ľudskému rinovírusu – čo je vírus prechladnutia. Hra testovala 18 meraní kognitívnych funkcií, ako je reakčný čas, pozornosť a rýchle prepínanie medzi číslami a symbolmi. Výskumníci spojili výsledky a vytvorili index variability.
„Na začiatku sme nezistili, že by kognitívna funkcia mala významnú súvislosť s náchylnosťou k chorobám, pretože sme použili hrubé skóre. Ale neskôr, keď sme sa pozreli na zmeny v priebehu času, odhalili sme, že variácie v kognitívnych funkciách úzko súvisia s imunitou a náchylnosťou,“ hovorí prvá autorka Yaya Zhai, čerstvá doktorandka v odbore bioinformatika na UM.
Tím bol schopný posúdiť vylučovanie vírusu pomocou fyziologického roztoku z nosových priechodov účastníkov. Skúmali prítomnosť vírusovej infekcie a množstvo vírusu v tekutine pestovaním vírusu v bunkovej kultúre. Centrom ich pozornosti bolo osem symptómov bežnej nádchy na základe hodnotenia účastníkov.
Odborníci dúfajú, že ich zistenia otvoria dvere k zlepšeniu zdravia, najmä pokiaľ ide o úlohu mozgu v imunitnom zdraví.
