Rýchlo sa šíri nielen samotný koronavírus, ale aj množstvo rôznych článkov a príspevkov so "zaručenými" informáciami, až sa v nich začíname strácať. Pri tejto neúprosnej záplave informácií je len veľmi ťažké oddeliť skutočnosť od fikcie.
Fámy a dezinformácie môžu byť v čase pandémie koronavírusu naozaj nebezpečné. Portál Live Science zostavil zoznam najrozšírenejších mýtov o tomto ochorení.
Čítajte tiež: Stačí pár lyžičiek tejto obyčajnej potraviny: Výhoda, z ktorej profituje jeden z najdôležitejších telesných orgánov
Mýtus: Rúško na tvári ma dokonale chráni pred koronavírusom
Štandardné rúška nie sú navrhnuté tak, aby dokonale blokovali vírusové častice. Môžu však zabrániť infikovaným ľuďom v šírení vírusu. V každom prípade je však vhodné v čase pandémie ich nosiť, keďže nikto nemá 100% istotu, že nie je infikovaný. Omnoho výraznejší efekt prinášajú respirátory kategórie 3.
Tak pri rúškach, ako aj pri respirátoroch je veľmi dôležité ich správne nasadenie, aby sa zabezpečilo, že vzduch neprenikne okolo okrajov. Odborníci upozorňujú, aby sme ich z tváre skladali opatrne tak, aby sme sa nedotkli prednej časti. Jednorazové rúška je potrebné odstrániť tak, že ich zatvoríme napríklad do mikroténového vrecka. Nikdy ich len tak voľne nehádžeme do smetného koša.
Mýtus: Koronavírus sa nešíri tak rýchlo ako chrípka
Nie je to tak. Aby bolo možné odhadnúť, ako ľahko sa vírus šíri, vedci by mali vypočítať jeho „základné reprodukčné číslo“ alebo R0. To predpovedá počet ľudí, ktorí sa môžu nakaziť od jednej infikovanej osoby. V súčasnosti sa RO pre SARS-CoV-2, teda vírus, ktorý spôsobuje chorobu Covid-19, odhaduje na asi 2,2, čo znamená, že jedna infikovaná osoba nakazí v priemere 2,2 ďalších ľudí. Pre porovnanie, chrípka má reprodukčné číslo 1,3.
Najdôležitejšie je však to, že zatiaľ neexistuje na Covid-19 žiadna vakcína, zatiaľ čo sezónna vakcína proti chrípke má pomerne vysokú účinnosť, i keď sa jej zloženie úplne nezhoduje s cirkulujúcimi vírusovými kmeňmi.
Mýtus: Vírus bol vyrobený v laboratóriu
Žiadny dôkaz nenaznačuje, že vírus by vytvoril človek. SARS-CoV-2 sa veľmi podobá dvom ďalším koronavírusom, ktoré v posledných desaťročiach vyvolali ohniská, SARS-CoV a MERS-CoV a zdá sa, že všetky tri vírusy pochádzajú z netopierov. Nie je to však dokázané. Stručne povedané, vlastnosti SARS-CoV-2 sú podobné iným prirodzene sa vyskytujúcim koronavírusom a nič nenaznačuje, že by vznikol v laboratórnych podmienkach.
Mýtus: Ochorieť na Covid-19 znamená rozsudok smrti
To nie je pravda. Podľa štúdie uverejnenej vo februári čínskym Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb asi 81% ľudí infikovaných koronavírusom má mierne príznaky. Približne 13,8% uvádza závažné príznaky, čo znamená, že majú dýchavičnosť alebo vyžadujú doplnkový kyslík, a asi 4,7% chorých má kritický priebeh ochorenia, teda čelia respiračnému zlyhaniu, zlyhaniu viacerých orgánov alebo septickému šoku. Doterajšie údaje naznačujú, že zomiera iba približne 2,3% ľudí infikovaných vírusom Covid-19. Riziku sú vystavení najmä starí ľudia.
Mýtus: Domáce zvieratá môžu šíriť koronavírus
Pravdepodobne nie. Jeden pes v Číne sa nakazil „infekciou nízkej úrovne“ od svojho majiteľa, ktorý mal potvrdený koronavírus, čo skôr naznačuje, že psy môžu byť náchylné na zachytenie vírusu od ľudí, uvádza The South China Morning Post. Infikovaný nemecký trpasličí špic síce ochorel, ale príznaky boli lien mierne. Dôkaz o tom, že by zviera mohlo infikovať človeka, však neexistuje.
Mýtus: Deti na Covid-19 neochorejú
Tomuto neverte. I keď v detskej populácii je v porovnaní s dospelými nižší výskyt koronavirózy, ochorieť môžu. Pozitívnou správou je, že priebeh ochorenia u detí je spravidla miernejší. Závažnejších príznakov je minimum. Horšou správou je zase to, že patria medzi najväčších prenášačov, preto by sa nemali stretávať počas pandémie so starými rodičmi, aby ich neohrozili.
Mýtus: To, že máte koronavírus, zistíte rýchlo
Nie, nezistíte. Covid-19 spôsobuje celý rad symptómov, z ktorých mnohé sa objavujú aj pri iných respiračných chorobách, akými sú chrípka a prechladnutie. Konkrétne medzi bežné príznaky Covid-19 patrí horúčka, suchý kašeľ a ťažkosti s dýchaním, zriedkavejšie príznaky zahŕňajú závraty, nevoľnosť, zvracanie a nádchu. V niektorých prípadoch môže stav prerásť do závažného ochorenia podobného pneumónii.
Mýtus: Doplnky vitamínu C chránia pred kronavírusom
Vedci nenašli žiadne dôkazy o tom, že by doplnky vitamínu C budovali imunitu voči tejto infekcii. Užívanie vitamínu C však určite nie je na škodu. V ľudskom tele plní dôležité úlohy a podporuje normálne imunitné funkcie. Ako antioxidant neutralizuje voľné radikály, ktoré môžu poškodiť tkanivá v tele. Vitamín C by mal byť súčasťou každodennej stravy, je však nepravdepodobné, že by megadávky znížili riziko koronavírusu. Žiadne dôkazy nenaznačujú ani to, že by mu pomáhali predchádzať ďalšie doplnky, akými sú napríklad zinok, zelený čaj alebo echinacea.
Mýtus: Prijať balík z Číny nie je bezpečné
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je prijímanie zásielok z Číny bezpečné. Predchádzajúci výskum zistil, že koronavírusy na predmetoch, ako sú listy a balíčky neprežívajú dlho. Naopak, napríklad na kove, skle alebo plaste dokážu podľa štúdie uverejnenej v The Journal of Hospital Infection prežiť až 9 dní! Povrch balíka alebo obálky však nie je na prežitie vírusu ideálny.
Na to, aby bol vírus životaschopný, potrebuje kombináciu špecifických podmienok prostredia, ako sú teplota, nedostatočné vystavenie UV žiareniu a vlhkosť - kombinácia, ktorú prepravné boxy nespĺňajú. V súčasnosti neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že sa koronavírus môže šíriť prostredníctvom dovážaného tovaru.
Mýtus: Pravidelné vyplachovanie nosa soľným roztokom chráni pred infekciou
Nie je to pravda. Nejestvuje žiadny dôkaz, že by preplachovanie nosa chránilo pred koronavírusom. Môže to pomôcť pri rýchlejšom zotavovaní sa z bežného prechladnutia. Preventívna aplikácia však na koronavírus nemá žiadny vplyv.
