Odkedy sa svet stal pamätníkom havárie jadrovej elektrárne v Černobyle, rádioaktivita a jej účinky ľudí neprestávajú fascinovať. Podľa slov jadrového chemika, profesora Ľubomíra Mátela, sa rádionuklidy nachádzajú všade okolo nás. Máme dôvod na obavy?
„Rádionuklidy s určitou hodnotou pozaďovej aktivity obsahuje všetko okolo nás – aj my,“ vysvetľuje profesor Ľubomír Mátel z Katedry jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Nachádzajú sa vo vode, v pôde, potravinách či stavebných materiáloch,“ dopĺňa s tým, že ich aktivita za bežných okolností nepredstavuje zdravotné riziko, pretože sú prirodzenou súčasťou nášho životného prostredia. Problém nastáva vtedy, keď je organizmus vystavený silným dávkam ionizujúceho žiarenia.
Čítajte viac: Biochemik Pavol Čekan: Vyvíjame test, ktorý zmení budúcnosť diagnostiky rakoviny
Choroba z ožiarenia
Limitná efektívna dávka ožiarenia na obyvateľa v jednom kalendárnom roku predstavuje jeden milisievert (mSv) a vyrovná sa približne 18 röntgenovým snímkom. Táto dávka sa však zvyšuje každou lekárskou terapiou (rádiografia, CT, rádionuklidová terapia, brachyterapia, externé ožarovanie, aplikácia rádiofarmák) a čím viac žiarenia organizmus pohltí, tým väčšiemu zdravotnému riziku čelí.
Čítajte viac: Najrýchlejší spôsob, ako v tele odhaliť rakovinu: Česi vynašli unikátnu metódu!
Prvé príznaky tzv. choroby z ožiarenia sa objavujú už pri dávkovom ekvivalente 1,5 Sv (sieverta), pri 2 Sv dochádza u žien k radiačnej sterilizácii a pri dávkach väčších ako 4 Sv môže ožiarenie spôsobiť aj smrť.
Pri absorbovanej dávke žiarenia veľkosti 1,5 (Gy) Graya odborníci hovoria o miernom stupni ožiarenia. „Ožiarenie dávkou 6 Gy a viac je pre človeka s veľkou pravdepodobnosťou smrteľné,“ spresňuje jadrový chemik s tým, že dopad nižších dávok žiarenia závisí od celkového fyzického aj duševného stavu človeka.
„Existujú dva typy poškodenia tkaniva žiarením – nestochastické (deterministické) poškodenie, pre ktoré je typická určitá minimálna dávka či prah potrebný k tomu, aby nastalo poškodenie (patrí sem napr. popálenie kože, krvotvorné poškodenie kostnej drene); a stochastické poškodenie (náhodné), ktoré je charakterizované pravdepodobnosťou poškodenia, a pri ktorom táto pravdepodobnosť s rastúcou dávkou stúpa. Patria sem hlavne karcinogénne a genetické účinky žiarenia. Časť buniek je po určitom čase od poškodenia schopná opraviť sa, resp. bunky sa môžu nahradiť novými. Sú tiež prípady, keď sa poškodenia môžu sumarizovať,“ vysvetľuje odborník.
Akútnu chorobu z ožiarenia charakterizujú viaceré štádiá. Prvé, predromálne štádium, sa spočiatku prejavuje únavou, zvracaním, dehydratáciou, infekčnými príznakmi či bolesťami hlavy a horúčkou. V prípade nižších dávok žiarenia tieto prejavy do dvoch dní ustúpia a pri vyšších priamo nadväzujú na ďalšie komplikácie. Potom nasleduje obdobie latencie bez zjavných klinických príznakov, ktoré trvá zhruba týždeň až dva (podľa intenzity ožiarenia). Počas neho dochádza k biochemickým a hematologickým zmenám v organizme.
V prípade vysokých dávok žiarenia však obdobie latencie chýba a účinky ožiarenie nastupujú za krátky čas - objavuje sa prudké zvýšenie telesnej teploty, sepsa, krvácanie, poškodenie ústnej sliznice, nosnej dutiny a hltanu či meningálny syndróm. Klinické príznaky sa tiež môžu manifestovať v podobe poškodenia gastrointestinálneho traktu (silné krvavé hnačky, minerálny rozvrat a perforácia čriev), centrálneho nervového systému, metabolického syndrómu, srdcového zlyhania a kómy. Po šiestich až ôsmich týždňoch od ožiarenia nastáva buď obdobie rekonvalescencie, alebo smrť (podľa stupňa ožiarenia).
Jódové tablety - prvá pomoc pri havárii
Počas černobyľskej havárie v apríli 1986 zasiahlo podľa historických záznamov rádioaktívne žiarenie viac než 24-tisíc ľudí a akútnu chorobu z ožiarenia malo vyše 130 osôb. „Oficiálne zomrelo 31 ľudí, ktorí hasili požiar bezprostredne po havárii. Koľko ľudí však zomrelo priamo na následky rádioaktívneho žiarenia, to sa nikdy nedozvieme,“ spresňuje profesor Mátel a dodáva, že rozsah katastrofy, ktorej dôsledkom bola kontaminácia 25-tisíc kilometrov štvorcových územia, bol obrovský. „Hovorí sa, že po havárii zomrelo veľa detí na rakovinu štítnej žľazy následkom ožiarenia rádioaktívnym jódom, ale nie sú o tom dôveryhodné údaje,“ dodáva.
Po havárii reaktora sa rádionuklidy, najmä v podobe aerosólových častíc, dostali až do výšky niekoľkých kilometrov. Najviac častíc a plynných produktov sa v jeho okolí nachádzalo počas prvých dvoch-troch dní a rádioaktívny oblak sa šíril hlavne severným smerom. „Územie Slovenska sčasti obišiel,“ objasňuje s tým, že štúdie vykonané po černobyľskej havárii nedokázali žiadny vplyv katastrofy na zdravie nášho obyvateľstva. Havária elektrárne však zvýraznila obavy z bezpečnosti jadrových elektrární vôbec.
Ako ubezpečuje jadrový chemik, moderné reaktory podliehajú veľmi prísnym bezpečnostným kritériám. Dodáva, že jadrové elektrárne majú súčasne povinnosť poskytnúť obyvateľom v okruhu elektrárne jódové tablety blokujúce vstup rádioaktívnych izotopov jódu do tela, pretože v prvom štádiu rádioaktívneho spádu sa uvoľňuje jód (131I), ktorý preniká do štítnej žľazy. To je podľa vedca jediný známy účinný spôsob prvej pomoci pri jadrovom výbuchu. V prípade černobyľskej havárie sa však neaktívny jód obyvateľom podával neskoro, približuje nešťastné pochybenie z minulosti. Aj preto sa v súvislosti s Černobyľom poukazovalo na zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u ožiarených ľudí.
Po výbuchu černobyľského reaktora sa medzi ľuďmi rozšírila fáma, že štítnu žľazu pred pôsobením rádioaktívneho jódu možno ochrániť pomocou jódovej tinktúry. Samozrejme, nie je to pravda a zdravotné následky takejto „terapie“ môžu byť veľmi nepríjemné.
Objav rádioaktivity sprevádzali aj mýty
Ako ďalej pokračuje profesor Mátel, s rádioaktivitou a jej účinkami sa v minulosti spájali viaceré mýty. Kým laici aj vedci zistili, aká nebezpečná môže byť radiácia pre všetko živé, mnohí sa o tom presvedčili na vlastnej koži. Následkami ožiarenia trpeli prakticky všetci prví priekopníci a objavitelia, nevynímajúc ani Röntgena a Becquerela. Na začiatku 20. storočia, po objavení rádioaktívneho žiarenia, boli rádioaktivite pripisované takmer zázračné účinky.
„Od roku 1917 začala londýnska spoločnosť Radithor uvádzať na trh rad kozmetických výrobkov obsahujúcich rádioaktívne rádium a tórium (nočný krém, rúžový prášok, mydlá, toaletné vody, emanátory, cigarety...). Výrobky sa dobre predávali, nakoľko zaručovali najmä ,krásuʻ. Škála výrobkov sa postupne rozrastala a niektoré bolo možné zakúpiť ešte aj v roku 1970,“ opisuje výskumník.
Senzácia však stratila svoju gloriolu, keď rádioaktívny ošiaľ vystriedali množiace sa informácie o negatívnom vplyve ionizujúceho žiarenia na ľudský organizmus. „Mnohé experimenty zamerané na sledovanie účinkov rádia (226Ra) dnes môžeme považovať za priekopnícke v oblasti vplyvu žiarenia na organizmus. Ani nie gramovým množstvám rádia boli vystavované zvieratá (myši, králiky žaby...) a postupne v priebehu dní, týždňov a mesiacov boli zisťované zmeny, mnohé pozorované už voľným okom, napríklad ospalosť, zvýšená podráždenosť, výskyt vredov, strata srsti, poruchy pohybu a zraku, strata plodnosti a iné zistenia, ktorých intenzita bola závislá na množstve podaného rádia,“ dopĺňa.
Chyby z minulosti by pre nás všetkých mali byť ponaučením aj zdrojom cenných informácií, uzatvára vedec. Nielen vďaka černobyľskej havárii totiž celý svet dostal príučku, že sila jadrovej energie sa môže veľmi ľahko obrátiť proti nám a jej potenciál môže byť skazonosný. Na druhej strane, bez omylov by sme možno nikdy nevedeli rádionuklidy využiť v medicíne a biochémii tak ako dnes, pretože ich prínos je zároveň nespochybniteľný.
