UV index v predpovedi počasia: Pozor na hodnoty vyššie ako 3, upozorňuje odborníčka

Ilustračné foto: Gettyimages.com
Zdroj: gettyimages.com
2018-07-30 06:00:00

Na slnku by sme sa mali vyhrievať ráno alebo popoludní, keď slabne a UV index je nižší. Ale čo to vlastne znamená, že je slnečné žiarenie „slabšie“ alebo „silnejšie“? Aký má UV index vzťah k ochrane pokožky? Na to sme sa spýtali meteorologičky Anny Pribullovej z Aerologického a radiačného centra Gánovce, ktoré zastrešuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

 

Na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) nájdete aj každodennú predpoveď hodnoty UV indexu (UVI) pri jasnej, polooblačnej a zamračenej oblohe. Málokto však pri predpovediach počasia tento údaj vyhľadáva, pretože väčšinu ľudí zaujíma najmä to, či bude pršať, alebo či bude teplo.

Čítajte viac: Známy klimatológ Milan Lapin: Obzvlášť nebezpečné sú dlhé pozitívne blesky

Hodnota UV indexu by nás mala zaujímať predovšetkým v lete, keď je pokožka vystavená slnečnému ultrafialovému žiareniu, ktoré patrí ku karcinogénnym faktorom. Laicky povedané, UVI nás upozorňuje na to, kedy je slnko najsilnejšie. V zásade platí, že pri hodnotách UVI vyšších ako tri by sme mali svedomito dbať o ochranu pokožky.

Čo je to erytémové žiarenie?

„UV index bol zavedený  čoskoro po tom, ako sa zistilo poškodenie ozónovej vrstvy Zeme ľudskou činnosťou. Ozón absorbuje práve to slnečné ultrafialové žiarenie, ktoré pri nadmernej expozícii  spôsobuje sčervenanie alebo erytém ľudskej kože (hrá však významnú úlohu aj pri tvorbe vitamínu D). Toto žiarenie  sa preto nazýva erytémové. UV index vyjadruje mieru erytémového žiarenia dopadajúceho na jednotku vodorovnej plochy za jednotku času. Informácie o stave ozónovej vrstvy a UV index sa preto často uvádzajú spoločne,“ vysvetľuje meteorologička Anna Pribullová.

Ako ďalej dodáva, pri menšom množstve celkového ozónu v atmosfére danej oblasti (90 percent celkového ozónu predstavuje stratosférický ozón) dopadá na zemský povrch viac slnečného UV žiarenia s erytémovým účinkom a UV index je vyšší. „Predpovedané číselné hodnoty UVI prezentované na internetovej stránke SHMÚ sa vzťahujú k poludniu, keď je slnko na oblohe najvyššie a pri bezoblačnej oblohe na povrch dopadá najviac slnečného UV žiarenia. Počas roka je na poludnie slnko najvyššie okolo letného slnovratu (21. jún) a vtedy sa merajú najvyššie hodnoty UV indexu.“

Meteorologička dopĺňa, že SHMÚ vydáva predpoveď UV indexu od 15. marca do 30. septembra, pretože vtedy na Slovensku hodnoty UVI pri bezoblačnej oblohe a nízkych hodnotách ozónu začínajú prekračovať hodnotu 3. „Od marca do apríla u nás ešte často pretrváva lyžiarska sezóna. Vo vysokých horských polohách za prítomnosti snehu, ktorý odráža a rozptyľuje aj slnečné UV žiarenie, v týchto jarných mesiacoch presahujú pri bezoblačej oblohe poludňajšie hodnoty UVI májové hodnoty merané v nížinách bez prítomnosti snehu. Navyše, pokožka niektorých lyžiarov sa po zimnom období vystavuje UV žiareniu prvýkrát a reaguje naň citlivejšie. V období pred letným slnovratom meriame o niečo vyššie hodnoty celkového ozónu ako po ňom a slnečného UV žiarenia je preto prirodzene o niečo viac v júli a auguste v porovnaní s júnom a májom,“ ozrejmuje odborníčka.

Pri interpretácii hodnôt UV indexu treba poznať tieto pravidlá:

  • Pri hodnotách UVI 1-2 nie je potrebné používať ochranné prostriedky.
  • Pri hodnotách UVI 3-7 sa odporúča v čase okolo poludnia vyhľadať tieň, kožu chrániť odevom (najmä ľudia bez vlasov by nemali zabúdať na klobúk alebo čiapku, treba si chrániť aj pokožku uší a krku), oči vhodnými okuliarmi s ochranou pred ultrafialovým žiarením a nepokryté časti tela (tvár, ruky, pery) ochranným krémom s ochranou pred UVA a UVB žiarením.
  • Pri hodnotách UVI 8 a viac sa neodporúča  v čase okolo poludnia (približne hodinu pred a po 12. hodine, teda medzi cca 10.30 h a 14.30 h LSEČ) vychádzať von. Ani v tieni (pod stromom, pod slnečníkom, v tieni inej prekážky) nie je človek pred UV žiarením v bezpečí, pretože naň dopadá toľko UV žiarenia rozptýleného a odrazeného od povrchu, že to môže zanechať nežiaduce zdravotné následky. Ak sa človek nachádza vonku, použitie ochranných prostriedkov by malo byť samozrejmosťou.

Nadmorská výška a pobyt pri mori

„Slnečné žiarenie závisí od viacerých vonkajších faktorov: od oblačnosti, denného a ročného obdobia, zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, množstva celkového ozónu, ale aj od vlastností povrchu, na ktorý dopadá,“ spresňuje Anna Pribullová. UV index rastie s nadmorskou výškou: „Slnečné erytémové UV žiarenie predstavuje zlomok energie slnečného spektra. Nemá výrazné tepelné účinky. Na túto vlastnosť si treba dať pozor hlavne pri pobyte vo vysokých nadmorských výškach, kde nás v lete vysoké teploty vzduchu nenútia vyhľadať tieň a pôsobenie UV žiarenia  si uvedomíme neskoro.“

Opatrnejší by sme mali byť aj v dovolenkových destináciách, pretože v nízkych zemepisných šírkach (bližšie k rovníku), kam často cestujeme k moru, slnko na poludnie kulminuje v porovnaní s našou krajinou pri väčších výškach, niekedy dokonca v nadhlavníku (priame slnečné žiarenie dopadá na povrch kolmo). Vtedy je dráha slnečných lúčov cez našu atmosféru kratšia a slnečné UV žiarenie sa prechodom cez atmosféru zoslabí menej. Tomu zodpovedajú aj vyššie hodnoty UV indexu v porovnaní s našou oblasťou, varuje meteorologička.

„Niektoré povrchy, ako sneh či biely piesok, veľmi dobre odrážajú dopadajúce UV žiarenie a ak sa na ich nachádzame, na naše telo dopadá viac UV žiarenia. Do hĺbky dvoch metrov čistej vody okolo poludnia prenikne ešte 50 percent slnečného UV žiarenia dopadajúceho na hladinu. Pred slnečným UV žiarením sa preto treba chrániť aj počas kúpania sa vo vode,“ upozorňuje.

Účinky UV žiarenia na človeka závisia od viacerých faktorov, akými sú dĺžka expozície, fototyp pokožky, vek, zdravotný stav, ale aj od toho, či sa pokožka UV žiareniu vystavuje prvýkrát po dlhšej dobe, alebo už bola exponovaná. „Vystavovanie sa UV žiareniu má najnepriaznivejšie účinky na ľudí s fototypom pokožky I a II ( blond/ryšavé vlasy, modré/zelené oči, pehy ), ktorých pokožka po vystavení sa UV žiareniu nestmavne, ale sčervená. Vystavovať UV žiareniu deti do troch rokov života s nevyvinutým imunitným (obranným) systémom sa neodporúča,“ uzatvára odborníčka z Aerologického a radiačného centra Gánovce a dopĺňa, že „na získanie dostatočnej dávky slnečného UV žiarenia pre tvorbu vitamínu D v letnom období postačuje prirodzený pobyt vonku mimo poludňajších hodín s obnaženou tvárou a predlaktiami, spálenie pokožky kvôli tomu rozhodne nie je potrebné.“

Fotogaléria


Tagy:
leto opaľovanie slnko ultrafialové žiarenie UV index Anna Pribullová

2018-07-30 06:00:00  |  Foto: Gettyimages.com, Shmu.sk, Aeorologické a radiačné centrum Gánovce  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia