Známy klimatológ Milan Lapin: Obzvlášť nebezpečné sú dlhé pozitívne blesky

Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
Zdroj: Martin Bublavý
2018-06-18 06:00:00

Blesky sú symbolom nevyspytateľnej a hrozivej sily počasia. Nachádzať sa v ich poli môže byť život ohrozujúce. Ako spoznáme, že sa blíži búrka a kde sme pred ňou v bezpečí? Na to sme sa spýtali uznávaného meteorológa a klimatológa Milana Lapina.

 

Blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v elektrickom poli búrkového oblaku. „Zemský povrch má vo väčšine prípadov záporný náboj, ale búrkové oblaky môžu mať v rôznych častiach aj kladný a aj záporný náboj, vo vrchnej časti zväčša kladný náboj. V dôsledku toho sa vytvárajú výboje blesku medzi rôznymi časťami oblakov, ako aj medzi oblakom a zemským povrchom,“ objasňuje profesor Milan Lapin z Oddelenia meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Čítajte viac: Slovenský klimatológ vyvrátil najväčší mýtus:  Čo sa stane, ak budeme mať mobil zapnutý počas búrky!

Po výboji blesku sa ozve burácajúce hrmenie, ktoré je pre mnohých ľudí signálom nebezpečenstva. Nie je to prejav Božieho hnevu, ako si mysleli naši dávni predkovia, ale fyzikálny jav, ktorý súvisí s rozťahovaním a zmršťovaním vzduchu: „Zvuk hrmenia vzniká preto, že sa v dráhe blesku na krátky čas zvýši teplota aj na vyše 10-tisíc stupňov Celzia, vzduch sa rýchlo roztiahne a následne zmrští do pôvodnej polohy. To vyvolá typický zvuk.“ Ako ďalej dodáva známy slovenský odborník, je to práve časový rozdiel medzi výbojom blesku a hrmenín, ktorý nás upozorňuje na hroziace riziko: „Búrku považujeme za blízku, ak je do troch kilometrov od pozorovateľa.“

Či sa nachádzame v zóne ohrozenia, zistíme pomerne ľahko – od zablysnutia do zvuku hrmenia stačí rátať do desať. Ak zahrmí po desiatich sekundách od zablysnutia, búrka je od nás vzdialená viac ako tri kilometre, pretože rýchlosť zvuku vo vzduchu je približne 340 metrov za sekundu.

„Obzvlášť nebezpečné sú dlhé pozitívne blesky medzi hornou časťou búrkového oblaku (tzv. nákovou) a zemským povrchom, pri ktorých môže v dráhe blesku „tiecť“ prúd aj 300-tisíc Ampérov rýchlosťou 220-tisíc kilometrov za hodinu. Keďže taký blesk má vo vnútri zionizovaného kanála teplotu až 30-tisíc stupňov Celzia, môže spôsobiť závažné škody. Našťastie, takýchto silných pozitívnych bleskov je málo,“ dodáva profesor Lapin.

Búrky sú čoraz intenzívnejšie

Najsilnejšími búrkami sa vyznačujú tropické oblasti Zeme. Sprevádzajú ich obrovské, rozvetvené elektrické výboje. „U nás sa podobne silné búrky vyskytujú zriedkavo, ale v posledných rokoch, keďže je teplejšie počasie, máme aj na Slovensku pomerne silné búrky s množstvom bleskov, neraz aj veľmi silných,“ spresňuje odborník.

Búrkovú činnosť dnes satelity monitorujú tak detailne, že je možné spočítať presný počet bleskov. „Najviac je ich v centrálnej Afrike a centrálnej Amazónii. Udiera tam vyše stovky bleskov za rok na jeden kilometer štvorcový a búrky sú tam takmer každý deň v roku,“ hovorí a dopĺňa, že na Slovensku máme na jednom mieste 20 až 30 dní s búrkou ročne.

Ako vyzerá búrkový oblak?

Kopovitý oblak svojím tvarom pripomína okrúhly karfiol. Spočiatku z neho nehrozí žiadne nebezpečenstvo, potom sa ale rozrastá do výšky niekoľkých kilometrov a na jeho vrchnej časti sa vytvára tzv. čiapočka alebo nákova, teda neostrý okraj. Vtedy musíme spozornieť, pretože v hornej časti oblaku už začali vznikať ľadové kryštáliky, ktoré padajú dole a oblak sa mení na búrkový. Stáva sa nestabilným, začnú sa vytvárať intenzívne zrážky alebo krúpy a veľké rozdiely v náboji medzi rôznymi časťami oblaku vyvolajú elektrické výboje, popisuje rýchly vývoj búrky meteorológ.

„Horšie je to v noci alebo vtedy, keď sú búrkové oblaky skryté v inej oblačnosti. V súčasnosti nám ale pomáhajú radarové snímky oblakov, ktoré prezentuje SHMÚ na svojej webovej stránke s aktualizáciou každých päť minút. Na nich búrkové oblaky vždy zreteľne vidíme. V horách však musíme byť opatrnejší, pretože tam môže dôjsť k elektrickým výbojom aj bez typicky búrkových oblakov. Občas ich v horách môžeme aj počuť ako slabé bzučanie sršiaceho náboja, alebo ako svetelný úkaz, tzv. Eliášov oheň, ak je slabšie osvetlenie. V púštnych regiónoch môžu vzniknúť silné elektrické výboje (blesky) aj pri piesočných alebo prachových búrkach bez oblačnosti a zrážok,“ pokračuje.

Faradayova klietka

Nebezpečenstvo blesku sa neoplatí podceňovať. „Najlepšie miesto na pozorovanie búrky je z budovy chránenej bleskozvodom. Pomerne chránení sme aj v tzv. Faradayovej klietke, teda v miestnosti s vodivým plášťom (aj v automobile). Keď niekde v prírode nemáme takúto vymoženosť, treba vyhľadať znížené miesto vzdialené od vysokých stromov alebo stožiarov, podľa možností so suchou pôdou. Nebezpečné sú aj otvorené lokality na okraji jazera alebo na morskom pobreží. Rovnako rizikové sú aj vyvýšené miesta nad vodnou hladinou alebo nad rovinou s vlhkou pôdou,“ radí profesor Lapin.

Najhoršia situácia vzniká vtedy, keď nás búrka prekvapí. „Starí rodičia nám kedysi zdôrazňovali najmä toto: odhoďte kosu, vidly, sekeru, rýľ... a choďte pomaly do doliny, vyhýbajte sa vysokým stromom. Mali pravdu. Podobné pravidlá sa odporúčajú aj v súčasnosti. Dodal by som ešte to, že je dobré vyhľadať suchý prístrešok, ktorý nevyčnieva nad okolitý terén. Nebolo dokázané, že zapnutý mobil, rádio, televízor alebo internet môžu byť rizikové. Predbežná opatrnosť ale odporúča takéto zariadenia radšej vypnúť. Je známe, že v blízkosti prevýšení (stožiare, stromy...) môže vzniknúť silné elektrické pole alebo tzv. krokové napätie, ktoré zvyšuje riziko zásahu bleskom, ak robíme veľké kroky,“ dopĺňa.

Vo Faradayovej klietke sa nachádzame aj počas cestovania v lietadle, no prelet búrkou môže byť stresujúcou situáciou. Mimoriadne silné výboje blesku môžu spôsobiť letové problémy. Podľa slov odborníka môžu teoreticky poškodiť elektronický systém lietadla. „Možno boli niektoré záhadné havárie lietadiel v tropickej oblasti spôsobené práve takýmito silnými elektrickými výbojmi, keď prelietavali cez búrku. V súčasnosti sa to už nestáva, pretože meteorologické zabezpečenie je pomerne dobré a rádiolokátory i satelity sledujúce búrkové oblaky sú prakticky všade, predovšetkým tam, kde sú letové dráhy. Horšie je to v tropických oblastiach nad oceánmi, tam sa môže občas stať, najmä v noci, že sa lietadlo dostane do búrkového oblaku a aj neskúsenejší piloti môžu urobiť fatálnu chybu a havarovať,“ uvažuje.

Zásah blesku pocítil na vlastnej koži

Veľmi kurióznym búrkovým javom je guľový blesk. Podľa profesora niekedy takýto blesk v tvare ohnivej gule s priemerom do 50 centimetrov iba zasyčí a zanikne bez akejkoľvek škody, inokedy sa pretiahne úzkym otvorom do miestnosti, sleduje kovové predmety a vybuchne. „Bolo zaznamenaných niekoľko hromadných úmrtí počas výbuchu guľového blesku. Našťastie sa guľové blesky vyskytujú veľmi výnimočne. Nie je stále dostatočne vysvetlený ich pôvod a ani ich správanie počas krátkej existencie,“  hodnotí.

Ako ďalej opisuje, výboje blesku sú zriedkakedy priamočiare a často bývajú rozvetvené na niekoľko slabších vedľajších bleskov. Stáva sa to aj vtedy, že hlavný blesk zasiahne napr. stožiar elektrického vedenia alebo strom, okolo ktorého sa vytvorí postupne slabnúce elektrické pole. Ak sa v takomto poli nachádzame, môžeme dostať zásah.

Ako na záver dodáva známy odborník, s rozvetveným bleskom má osobnú skúsenosť z mladosti: „Raz v lete sme si šli s rodinou a kamarátmi k jazeru zaplávať. Ja som plával asi 20 metrov od brehu. Videl som, že sú nado mnou nejaké oblaky, ale žiadne blesky neboli vidieť, ani nehrmelo a odrazu udrel jeden silný výboj do stožiara elektrického napätia. Bol to naozaj silný výboj blesku a ja som pocítil zásah na celom tele. Už predtým ma potriasla elektrina, tak som vedel, čo to je. Možno som na chvíľu stratil vedomie, no napriek šoku som rýchlo plával k brehu. Ľudia na brehu, ktorí stáli na vlhkej pôde, dostali zásah takisto. Zrejme sa okolo toho vysokého stožiara vytvorilo elektrické pole alebo vedľajšie elektrické výboje. Pre mňa to bolo ponaučenie na celý život. Našťastie sa mi nič nestalo, ale celý život som sa potom vyhýbal príležitosti, aby som sa dostal do podobného nebezpečenstva zásahu bleskom.“

 

Fotogaléria


Tagy:
búrka blesk klimatológ meteorológ Milan Lapin

2018-06-18 06:00:00  |  Foto: Martin Bublavý, Gettyimages.com Video: Martin Bublavý  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia