Výskumník Tomáš Smolek: Náznaky Alzheimerovej choroby sa môžu objaviť už po tridsiatke

MVDr. Mgr. Tomáš Smolek, PhD.
Zdroj: archív T. Smoleka
2017-12-14 06:00:00

Už takmer pätnásť rokov sa na trhu neobjavil nový liek na Alzheimerovu chorobu, hovorí výskumník Tomáš Smolek z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý sa venuje výskumu neurodegeneratívnych ochorení a možnostiam ich liečby. Aj vďaka vedeckému tímu Neuroimunologického Ústavu SAV sa možno dočkáme medicínskeho prielomu, ktorý pomôže zahnať jeden z najhorších prízrakov staroby.

 

Čo sa deje v mozgu, ktorý postihla Alzheimerova choroba?

Alzheimerova choroba (ACH) je veľmi komplexné a komplikované ochorenie, ktoré charakterizujú viaceré zmeny viditeľné navonok (napríklad zmeny správania), ale aj vo vnútri organizmu. V mozgu pacienta s Alzheimerovou chorobou dochádza k niekoľkým zmenám: mení sa jeho energetický metabolizmus, hromadia sa v ňom kyslíkové radikály, menia sa hodnoty neurotransmiterov, dochádza k hormonálnym dysbalanciám, nastávajú zmeny v homeostáze vápnika, dochádza k poškodeniu mozgovo-cievnej bariéry, hromadia sa patologické zhluky bielkovín, znižuje sa počet synaptických spojení, stráca sa komunikácia medzi bunkami a prebieha zápalový proces. Z funkčného hľadiska znemožňujú všetky vyššie uvedené zmeny a postupné nahromadenie bielkovinových zhlukov plnú funkčnosť bunky, čo vedie k jej odumieraniu až k smrti. Odumretím veľkého počtu buniek dochádza k atrofii mozgového tkaniva. Navyše, prenos informácií medzi bunkami je znemožnený, čo sa navonok prejavuje príznakmi a kognitívnymi zmenami, ako je strata pamäte, neschopnosť rozhodovať sa, strata priestorovej a časovej orientácie, zmeny osobnosti a pokles schopnosti učiť sa.

Opis diagnózy znie skutočne hrozivo. Je medzi Alzheimerovou chorobou a demenciou nejaký rozdiel?

Demencia je všeobecný pojem, ktorý zastrešuje široké spektrum príznakov viacerých neurodegeneratívnych ochorení. Alzheimerova choroba je typom demencie, ktorá podľa štatistík predstavuje až 60 – 65 percent zo všetkých prípadov demencií, čiže je najviac zastúpeným typom demencie. Samozrejme, jednotlivé demencie sa od seba líšia neurologickými príznakmi a neuropatologickým obrazom, ale stanovenie presnej diagnózy len na základe vonkajších prejavov je veľmi zložité, pretože jednotlivé typy demencie sa môžu prekrývať. Preto je dôležitý komplexný diagnostický postup a kombinácia viacerých vyšetrení.

Má výskyt Alzheimerovej choroby v rámci slovenskej populácie a vo svete stúpajúcu tendenciu?

Vek je jedným z hlavných rizikových faktorov Alzheimerovej choroby. Čo sa týka slovenskej populácie, v rámci Európy patríme medzi najrýchlejšie starnúce národy, a s tým súvisí aj veľmi rýchly nárast počtu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Samozrejme, so vzrastajúcou životnou úrovňou sa podobný trend týka celého sveta. Prognóza Svetovej Alzheimerovej spoločnosti z roku 2015 je veľmi nelichotivá, lebo podľa odhadov bude v roku 2050 demenciou trpieť viac ako 130 miliónov ľudí, čo je takmer päťnásobok momentálneho stavu. Súčasne to predstavuje veľkú sociálnu a ekonomickú záťaž, ktorá sa bude len zvyšovať.

Môže choroba prekvapiť aj mladších ľudí?

Keďže hlavným rizikovým faktorom je vek, ochorenie sa týka najmä starších ľudí (medzi 60. až 65. rokom života), ale chorobný proces, ktorý trvá pomerne dlhú dobu, môže začať oveľa skôr - už okolo 30. roku života. Aj preto môžeme povedať, že ide o ochorenie, ktoré sa týka aj mladšej populácie a jeho prejavy v starobe môžeme ovplyvniť už oveľa skôr. Navyše, existujú aj dedičné formy ochorenia (pomerne vzácne - tvoria necelých 5 percent z celkového počtu prípadov), pri ktorých nastupujú prejavy veľmi skoro, už medzi 30. a 40. rokom života, ich priebeh je veľmi agresívny a pomerne rýchlo končia smrťou.

Aké sú prvotné príznaky ochorenia?

Diagnóza na seba upozorňuje typickými príznakmi, ako sú poruchy krátkodobej pamäti, neschopnosť sústrediť sa, rozhodovať, učiť sa, postihnutí tiež majú problém rozoznávať príbuzných, trpia poruchami spánku, ku ktorým sa pridáva postupné zhoršovanie kvality myslenia a prejavov na každej úrovni.

Je rozdiel medzi tým, ako sa Alzheimerova choroba prejavuje u mužov a ako u žien?

Prejavy ochorenia medzi ženami a mužmi sa zásadne nelíšia a nie sú medzi nimi rozdiely.  Podľa štatistík však trpí Alzheimerovou chorobou viac žien ako mužov. Tento fakt môže byť spôsobený tým, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku než muži a dochádza u nich k hormonálnym zmenám po menopauze - hlavne k prudkému poklesu estrógenov. Podľa dostupných informácií majú estrogény neuroprotektívny efekt. Na druhej strane musím povedať, že mnohé štúdie generujú protichodné informácie, pretože niektoré z nich tvrdia, že ženy sú náchylnejšie na Alzheimerovu chorobu, iné však tvrdia, že v tomto smere medzi ženami a mužmi nie sú rozdiely. Nedávna štúdia z augusta 2017 však predsa len poukazuje na vyššie riziko náchylnosti na Alzheimerovu chorobu u žien s genetickou predispozíciou v porovnaní s mužmi, ale špecificky vo veku medzi 65. až 75. rokom života. Možno práve tieto rozdiely prispejú v budúcnosti k individuálnemu prístupu k pacientom a špecifickej liečbe aj na základe pohlavia, genetických predispozícií a veku pacienta.

Prečo vedie pokles estrogénov k neurodegeneratívnym procesom? Veď aj u mužov klesajú v obdobnom veku hladiny androgénov...

Estrogény môžu byť syntetizované okrem gonád aj v iných orgánoch, ako je pečen, srdce, kosti, svaly ale aj mozog. Estrogény podľa viacerých štúdií plnia dôležitú úlohu pri vývoji nervového systému, ale aj neskôr v dospelosti. Estrogén sa zúčastňuje okrem iného aj na udržiavaní citlivosti nervovej bunky na vonkajšie stimuly, podporuje rozvoj a stabilitu nervových výbežkov a synaptických spojení, ktoré sú dôležité pre komunikáciu bunky a prenos informácií. Čiže náhlym poklesom estrógénov môžu byť všetky uvedené mechanizmy narušené. Samozrejme, u obidvoch pohlaví dochádza vplyvom veku k poklesu pohlavných hormónov. Takisto testosterón má vplyv na rozvoj mozgu a podporu funkcie nervových buniek, ale čo je „výhodou“  mužov, aj keď hodnoty testosterónu takisto s vekom klesajú, je to, že menej rapídne ako u žien estrogén. Navyše, testosterón slúži ako prekurzor estrogénu. Niektoré štúdie dokonca ukázali vyššie hodnoty estrogénov v krvi u starších mužov než u žien vo vyššom veku po menopauze. Čo je však zaujímavé, hormonálna terapia nemala výrazný terapeutický efekt na zlepšenie kognície. Práve preto si myslím, že je veľmi dôležité pokračovať vo výskume a objasnení vplyvu hormonálneho systému v patogenéze Alzheimerovej choroby a dalších demencií.

Aké možnosti liečby ponúka moderná medicína?

V súčasnosti, aj keď už ubehlo viac ako sto rokov od prvého popísania Alzheimerovej choroby profesorom Aloisom Alzheimerom, stále nemáme účinnú terapiu. Tým nechcem povedať, že sme sa nikam nepohli, práve naopak. Neurovedy patria k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odvetviam modernej medicíny spolu s výskumom onkologických ochorení. Ale čo sa týka efektívnej liečby a samotných prípravkov, na trhu sú dostupné liečivá, ktoré sú schopné len zmierňovať príznaky a zlepšovať konfort pacienta. Od roku 2003 na trh nebol uvedený žiadny ďalší prípravok proti Alzheimerovej chorobe. V súčasnosti sa však pracuje na vývoji a testovaní ďalších prípravkov s využitím viacerých biologických mechanizmov, ale na výsledky si musíme ešte chviľu počkať, lebo viaceré lieky sú stále v klinických skúškach.

V médiách sa nedávno objavili informácie o vašom výskume. Tvrdíte, že príčinou Alzheimerovej choroby môže byť tzv. tau proteín. Môžete to bližšie vysvetliť?

Tau proteín je veľmi dôležitý proteín, ktorý plní fyziologické funkcie v organizme človeka. Jeho hlavnou funkciou je stabilizácia kostry bunky a axonálny transport (účasť na prenose informácií). Je to komplikovaný a prirodzene neusporiadaný proteín, ktorý sa pri jeho preklade môže modifikovať do viacerých foriem. Následne môže dochádzať k jeho patologickým zmenám, čo spôsobuje stratu fyziologických funkcii proteínu, ale aj celej bunky, čo vedie v konečnom dôsledku k jej smrti. Pri strate funkčnosti veľkého počtu nervových buniek (hovoríme o miliónoch buniek) dochádza k strate pamäťových a poznávacích schopností, a teda k prejavu ochorenia. Samozrejme, progres ochorenia a jeho prejavy súvisia aj s rozvojom množstva tau patológie. Rozšírenie tau patológie nie je náhodným procesom, ale podľa dostupných informácii je rozšírenie presne definované v priebehu ochorenia (na jednotlivé oblasti mozgu a štádia ochorenia). Zastavenie alebo spomalenie šírenia tau patológie je podľa nášho vedeckého tímu kľúčové, a preto je pochopenie a výskum tohto mechanizmu esenciálny pre možnosť nastolenia úspešnej liečby. Preto sa venujeme práve výskumu šírenia tau patológie.

Myslíte si, že raz budeme vedieť Alzheimerovu chorobu úspešne liečiť?

Ja dúfam a pevne verím, že raz budeme vedieť liečiť Alheimerovu chorobu, ale aj iné neurodegeneratívne ochorenia. Keďže Alzheimerova choroba je veľmi komplikované ochorenie a ovplyvňuje ho veľa endogénnych aj exogénnych faktorov, v terapii je veľmi ťažké podchytiť všetky faktory. Kondícia imunitného systému je pre akékoľvek ochorenie veľmi dôležitá, neurodegeneráciu nevynímajúc. Práve preto si myslím, že hlavne využitie imunitného systému má veľkú perspektívu. V budúcnosti však môže byť ešte efektívnejšia kombinovaná terapia, ktorá bude eliminovať čo najviac kauzálnych faktorov.

Ako ste sa k výskumu neurodegeneratívnych ochorení vlastne dostali?

Po skončení Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach v roku 2012 som nastúpil na doktorandské štúdium na Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied  (NIU SAV) v Bratislave, odbor Neurovied. NIU SAV má dlhoročné skúsenosti s výskumom Alzheimerovej choroby, ale aj iných neurodegeneratívnych ochorení, a preto to bola najlepšia voľba, akú som mohol urobiť. Po absolvovaní skúšok som sa zapojil do projektu výskumu „Šírenia tau patológie“ pod vedením docenta Norberta Žilku. Práve on mi odovzdal veľké množstvo skúsenosti a informácii, za čo som mu veľmi vďačný. Počas štúdia som dostal príležitosť zúčastniť sa medzinárodných konferencií, na ktorých som prezentoval a konfrontoval naše výsledky, čo je pre mladého človeka neoceniteľná skúsenosť a škola.

Existuje proti Alzheimerovej chorobe nejaká prevencia? Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa chcú vo vyššom veku vyhnúť prejavom demencie?

Prevenciou je pravidelný tréning a aktívny spôsob života. Prirovnal by som ho k tréningu v posilňovni,  kde trénujete hlavne svaly, a teda pohybový aparát. To isté si vyžaduje aj náš mozog, čiže neustály tréning, stimuly a posilňovanie kognitívnych funkcií. Dôležité sú rôzne kognitívne cvičenia a otvorenosť voči novým výzvam, učenie sa jazykov, lúštenie krížoviek, sociálna interakcia, čiže neustála stimulácia mozgu. Samozrejme, k všeobecnej prevencii patrí aj správna životospráva, dostatok spánku, pravidelné prijímanie potravy bez hladoviek a stresu, ale aj regenerácia, čiže relax v kombinácii s fyzickým cvičením.

Môže napomôcť aj užívanie výživových doplnkov alebo vitamínov?

Podľa mnohých štúdií založených na animálnych modeloch pôsobí preventívne a podporne na kogníciu príjem omega-3 mastných kyselín, vitamínu E, vitamínu D (ľudia s nízkymi hladinami D vitamínu majú zvýšené riziko Alzheimerovej choroby), orechov a vyváženej stravy s dostatkom ovocia a zeleniny. Zvýšené množstvo sladkých a veľmi ťažkých jedál spôsobuje obezitu, ktorá je takisto jedným z hlavných rizikových faktorov ochorenia. Samozrejme, ako som už spomínal, dôležité je eliminovať stres a pestovať si stálu sociálnu interakciu, čiže aj vo vyššom veku žiť „aktívnu starobu“ s dostatkom fyzického pohybu a mentálnych stimulov, lebo je dokázané, že Alzheimerova choroba sa viac vyhýba aktívnym a vzdelaným ľuďom.

Fotogaléria


Tagy:
demencia Alzheimerova choroba Tomáš Smolek tau proteín

2017-12-14 06:00:00  |  Foto: archív T. Smoleka, Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia