Niektorí sa kvôli nemú idú doslova zabiť. Adrenalín je spojený s pôžitkom, ale aj s extrémnymi situáciami, pri ktorých ide o život. Záchranári dobre poznajú aj paradoxný účinok obrannej stresovej reakcie tela, vďaka ktorej človek dokáže prežiť aj najťažšie zranenia. Na to, čo všetko v organizme spôsobujú stresové hormóny, sme sa spýtali dvoch slovenských odborníkov.
„Adrenalín je dôležitý regulačný hormón, ktorý sa vylučuje do krvi z drene nadobličiek v rámci stresovej reakcie, aby pripravil organizmus na ‚útok alebo útek‛. Jeho účinky podporujú funkcie, ktoré sú potrebné pre tvorbu energie vo svaloch, a naopak, utlmujú tie, ktoré sa na tvorbe energie bezprostredne nepodieľajú,“ vysvetľuje Dušan Hamar, profesor z Katedry športovej kinantropológie Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Čítajte viac: Známy expert o nebezpečných svalových kŕčoch: Signál, že v tele chýbajú dôležité látky
Vplyvom adrenalínu sa podľa Hamaru zvyšuje srdcová frekvencia, sila sťahov srdcového svalu, cievy vo svaloch a mozgu sa rozširujú a v tráviacom ústrojenstve zužujú. Takisto sa rozširujú dýchacie cesty a zvyšuje sa aktivita enzýmu štiepiaceho glykogén. „Významný je tiež stimulačný vplyv na centrálny nervový systém, ktorý sa prejavuje zvýšenou čulosťou, pozornosťou a odolnosťou voči únave,“ dopĺňa Hamar.
Z hľadiska športových výkonov pôsobí adrenalín stimulačne a výkon dokáže zlepšovať, aj preto patrí medzi typické dopingové substancie a v profesionálnom športe je jeho podávanie zakázané. Mnohí milovníci extrémnych športov si adrenalín spájajú najmä so zážitkami, pri ktorých tento hormón telo spontánne vylučuje. „Samotné umelé podanie adrenalínu však k pocitom, aké zažívame pri ‚adrenalínových športoch‛ nevedie,“ upozorňuje profesor.
Keď adrenalínová bomba tiká a vybuchne...
Adrenalín začína byť pre organizmus nebezpečný vtedy, keď je človek vystavený extrémnym stresovým reakciám spojených so svalovou námahou. Vtedy môže dôjsť k poškodeniu zdravia alebo náhlemu úmrtiu. „Za škodlivé sa tiež považujú opakované stresové reakcie vyvolané psychickými podnetmi, po ktorých nenasleduje žiadna pohybová aktivita. Negatívne účinky psychického stresu sú spôsobené ‚zbytočnou‛ aktiváciou funkcií, ktoré pripravujú organizmus na intenzívnu svalovú aktivitu bez jej skutočnej realizácie,“ dodáva výskumník. Zaujímavý prípad nastáva u ľudí, ktorí sú vystavení príliš často sa opakujúcim stresovým podnetom bez potrebného času na regeneráciu. Vtedy dochádza k postupnému zhoršovaniu schopnosti tela tvoriť adrenalín. „Vyčerpané bunky drene nadobličiek strácajú schopnosť tvoriť adrenalín a pripraviť tak organizmus na intenzívne telesné zaťaženie. Výsledkom je výrazné zhoršenie výkonu,“ dodáva Hamar.
Pomáhajú prežiť aj nemožné
Podľa prezidenta Slovenského Červeného kríža Viliama Dobiáša sa adrenalín vyplavuje už pri pomyslení na možnosť nebezpečenstva. Takýmto podnetom môže byť napríklad aj blížiaci sa rozhovor so šéfom. Čo ale mnohí ľudia nevedia, adrenalín sa v tele vo vyššom množstve tvorí aj pri poranení – zlomeninách, krvácaní či väčších poraneniach, keď v tele začína obranná reakcia organizmu nazývaná aj stresovou. „Pri ohrození života sa začínajú vylučovať tzv. stresové hormóny vo väčšom množstve (za normálnych okolností sa vylučujú priebežne celý deň, s útlmom medzi zhruba 1.00 a 05.00 h). Sú to adrenalín, noradrenalín z drene nadobličiek a mineralokortikoidy z kôry nadobličiek,“ hovorí Dobiáš.
Spomínané hormóny človeku pomáhajú záťažovú situáciu zvládnuť tak, že zrýchľujú a zosilňujú činnosť srdca, zvyšujú tlak krvi, zužujú cievy, zrýchľujú zrážanlivosť krvi a látkovú premenu, zvyšujú hladiny cukru v krvi, zrýchľujú a prehlbujú dýchanie. „Povrchové cievy v tele sú zúžené a zrážanlivosť krvi zvýšená, čiže pri poranení je krvácanie menšie. Zosilnená činnosť srdca zabezpečuje rýchlejšie a lepšie zásobenie celého tela kyslíkom a živinami,“ vysvetľuje dlhoročný záchranár a dodáva, že zvýšené vylučovanie spomínaných hormónov riadi mozog aj signálmi z tela pri vzniku poranení.
Deficit hormónov zvyšuje riziko smrti
Záchranári sa však veľakrát stretávajú s paradoxom obrannej stresovej reakcie tela napríklad pri ťažkých autonehodách. „Človek prežíva vďaka hormónom, ale keď dôjde k upokojeniu, buď v podobe príchodu záchranárov, alebo sa zranený človek dostane do nemocnice, úľava z toho, že už je v dobrých rukách, môže utlmiť mozgovú stimuláciu, hormóny klesnú a zlyhajú dôležité orgány,“ ozrejmuje Dobiáš s upozornením, že príčinou môže byť aj vyčerpanie organizmu a neschopnosť dlhšie zvládať stresovú reakciu. Podotýka však, že upokojovanie zraneného je súčasťou protišokových opatrení: „Šetrí nadmernú spotrebu kyslíka v mozgu, ktorý potom nechýba v iných častiach tela. Tzv. horúčkovité myslenie, keď je človek v tiesni, zvyšuje na dvojnásobok spotrebu kyslíka v mozgu, a to je zbytočné a neefektívne zvýšenie spotreby.“
