Psychiatrička Soňa Belanská bola ONLINE: Pýtali ste sa na všetko o sociálnej fóbii!

U ľudí trpiacich sociálnou fóbiou ide strach ruka v ruke s hanblivosťou. Od bežnej hanblivosti sa líši tým, že „je sprevádzaná úzkosťou , pretože pacient očakáva, že ho tí druhí budú negatívne hodnotiť a on sám zlyhá,“ vysvetľuje psychiatrička Soňa Belanská.

• Nepríjemné pocity sa podľa slov odborníčky najčastejšie spájajú s typickými situáciami:
• Akékoľvek vystúpenie na verejnosti.
• Prezentácia v kolektíve (napr. odpovedanie pred triedou).
• Spoznávanie nových ľudí, zoznamovanie sa.
• Telefonovanie, jedenie či písanie na verejnosti.
• Rozhovor s osobou opačného pohlavia.
• Požiadanie o niečo alebo opýtanie sa neznámeho človeka (na cestu, na čas,...).
• Nutnosť pozerať sa inému človeku do očí.

Príznaky sociálnej fóbie je možné rozdeliť do troch okruhov:

1. Úzkostné a katastrofické myšlienky: strápnim sa, nezvládnem to, zlyhám, vysmejú ma,...;
2. Pocity úzkosti, strachu až paniky;
3. Nepríjemné telesné prejavy (sucho v hrdle a ústach, červenanie sa, zrýchlený pulz, zvýšené potenie, tras či tiky svalov, ťažkosti s dýchaním, pocity na zvracanie, nutkanie na stolicu, na močenie, tlak na hrudníku, návaly tepla a zimy, mravčenie v prstoch, pocit slabosti a mdlôb, sucho v ústach, až pocity neskutočnosti, nereálnosti (depersonalizácia, derealizácia).

„Pre pacientov so sociálnou fóbiou je veľmi typický strach zo zlyhania, a preto sa snažia vyhnúť sociálnym situáciám (vyhýbavé správanie) alebo z nich rýchlo ujsť. Človek má dojem, že ho všetci naokolo pozorujú, skúmajú, hodnotia. Nutkavo sa zaoberá myšlienkami na situácie, v ktorých by mohol byť vystavený pozornosti okolia a cielene sa im vyhýba. Má obavy z kritiky, zo zosmiešnenia, pripadá si menejcenný, nešikovný, neschopný,“ opisuje doktorka Belanská.

Tri percentá populácie

Zdôrazňuje, že intenzita prejavov sociálnej fóbie môže byť u pacientov odlišná. Slabšie formy poruchy bývajú vnímané ako nadmerná hanblivosť alebo trémizmus, ťažšie môžu viesť k izolácii pacienta v „bezpečnom prostredí“, pretože nie je schopný ísť medzi ľudí, prichádza o priateľov, prípadne aj o prácu.

„Vo vyspelých európskych krajinách, teda aj u nás, sa sociálna fóbia týka asi troch percent populácie. Mužov aj ženy postihuje v približne v rovnakom zastúpení, bez ohľadu na spoločenské postavenie, vzhľad, schopnosti alebo vzdelanie a výrazne im komplikuje život. Problémom je pre nich akékoľvek spoločenské podujatie, stretnutia, schôdze, oslavy,“ dopĺňa odborníčka, podľa ktorej môžu ťažkosti spôsobovať aj úplne bežné situácie, napríklad návšteva verejnej toalety alebo rozhovor s predavačkou v obchode.

Výskyt sociálnej fóbie narastá

Ako psychiatrička dodáva, väčší sklon k sociálnej fóbii majú ľudia, ktorí majú vo svojej povahovej výbave sklon k nízkemu sebavedomiu, katastrofickému mysleniu, prílišný rešpekt pred autoritami, slabšie komunikačné zručnosti, alebo zažili v minulosti nepríjemný či zahanbujúci zážitok v sociálnej situácii (šikana či neprimeraná kritika v škole, na pracovisku, príp. MHD, neúspech pri verejnej sebaprezentácii). Vznikom sociálnej fóbie sú ohrození aj tí, ktorí vyrastali v prostredí s nedostatočnou emočnou podporou alebo sa nenaučili regulovať svoju úzkosť.

„Za posledných desať rokov sa výskyt sociálnej fóbie výrazne zvýšil. Môže to súvisieť s vysokými nárokmi vyspelých krajín na jedinca;  tlak na výkon, výsledky, sebaprezentáciu. Zaujímavé je, že sociálna fóbia sa oveľa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí žijú single – bez partnera. Je to zrejme začarovaný kruh – kvôli sociálnej fóbii si ťažšie hľadajú partnera a žijúc osamote sa utvrdzujú vo vyhýbaní sa sociálnym situáciám,“ poznamenáva doktorka Belanská.

Dopĺňa, že k sociálnej fóbii sa môžu pridať aj ďalšie diagnózy: problémy so spánkom, depresia, závislosť na alkohole, prípadne iné úzkostné poruchy (panická porucha, agorafóbia). „Hlavnou metódou liečby je psychoterapia, a to najmä kognitívno-behaviorálna psychoterapia (KBT), počas ktorej sa pacient učí krok po kroku zvládať svoju neprimeranú úzkosť. V ťažších prípadoch sa s úspechom používajú ľahšie antidepresíva, alebo lieky na rýchle zvládnutie úzkosti (benzodiazepíny). Všetky lieky musia byť užívané vždy pod dozorom lekára,“ uzatvára odborníčka.

MUDr. Soňa Belanská

Štúdium medicíny na Jesseniovej fakulte Univerzity Komenského v Martine ukončila v roku 1996 s vyznamenaním. Atestáciu v odbore psychiatria absolvovala v roku 2009. V rovnakom roku ukončila 4-ročné vzdelávanie v oblasti kognitívno-behaviorálnej psychoterapie. Je zapísaná v Zozname psychoterapeutov SR a od roku 2011 zastáva pozíciu predsedníčky Dozornej rady Gerontopsychiatrickej sekcie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.

Pôsobí v psychiatrickej ambulancii v Nemocnici Milosrdní bratia v Bratislave, ako aj v súkromnej psychiatrickej ambulancii SB Consulting Slovakia v Bratislave. Spolupracuje s Ligou za duševné zdravie. Ako expertka sa pravidelne objavuje v médiách.

Zobraziť galériu (2)