Psychiatrička Soňa Belanská bola ONLINE: Pýtali ste sa na všetko o sociálnej fóbii!

08.10.2018

Sociálna fóbia je viac než len bežná hanblivosť, je to strach zo samotného medziľudského kontaktu, hovorí známa psychiatrička Soňa Belanská, ktorá na otázky čitateľov odpovedala online v pondelok 8. októbra od 10.00 do 11.00 hod. v magazíne Vyšetrenie.sk.

 

U ľudí trpiacich sociálnou fóbiou ide strach ruka v ruke s hanblivosťou. Od bežnej hanblivosti sa líši tým, že „je sprevádzaná úzkosťou , pretože pacient očakáva, že ho tí druhí budú negatívne hodnotiť a on sám zlyhá,“ vysvetľuje psychiatrička Soňa Belanská.

  • Nepríjemné pocity sa podľa slov odborníčky najčastejšie spájajú s typickými situáciami:
  • Akékoľvek vystúpenie na verejnosti.
  • Prezentácia v kolektíve (napr. odpovedanie pred triedou).
  • Spoznávanie nových ľudí, zoznamovanie sa.
  • Telefonovanie, jedenie či písanie na verejnosti.
  • Rozhovor s osobou opačného pohlavia.
  • Požiadanie o niečo alebo opýtanie sa neznámeho človeka (na cestu, na čas,...).
  • Nutnosť pozerať sa inému človeku do očí.

 

Príznaky sociálnej fóbie je možné rozdeliť do troch okruhov:

  1. Úzkostné a katastrofické myšlienky: strápnim sa, nezvládnem to, zlyhám, vysmejú ma,...;
  2. Pocity úzkosti, strachu až paniky;
  3. Nepríjemné telesné prejavy (sucho v hrdle a ústach, červenanie sa, zrýchlený pulz, zvýšené potenie, tras či tiky svalov, ťažkosti s dýchaním, pocity na zvracanie, nutkanie na stolicu, na močenie, tlak na hrudníku, návaly tepla a zimy, mravčenie v prstoch, pocit slabosti a mdlôb, sucho v ústach, až pocity neskutočnosti, nereálnosti (depersonalizácia, derealizácia).

„Pre pacientov so sociálnou fóbiou je veľmi typický strach zo zlyhania, a preto sa snažia vyhnúť sociálnym situáciám (vyhýbavé správanie) alebo z nich rýchlo ujsť. Človek má dojem, že ho všetci naokolo pozorujú, skúmajú, hodnotia. Nutkavo sa zaoberá myšlienkami na situácie, v ktorých by mohol byť vystavený pozornosti okolia a cielene sa im vyhýba. Má obavy z kritiky, zo zosmiešnenia, pripadá si menejcenný, nešikovný, neschopný,“ opisuje doktorka Belanská.

Tri percentá populácie

Zdôrazňuje, že intenzita prejavov sociálnej fóbie môže byť u pacientov odlišná. Slabšie formy poruchy bývajú vnímané ako nadmerná hanblivosť alebo trémizmus, ťažšie môžu viesť k izolácii pacienta v „bezpečnom prostredí“, pretože nie je schopný ísť medzi ľudí, prichádza o priateľov, prípadne aj o prácu.

„Vo vyspelých európskych krajinách, teda aj u nás, sa sociálna fóbia týka asi troch percent populácie. Mužov aj ženy postihuje v približne v rovnakom zastúpení, bez ohľadu na spoločenské postavenie, vzhľad, schopnosti alebo vzdelanie a výrazne im komplikuje život. Problémom je pre nich akékoľvek spoločenské podujatie, stretnutia, schôdze, oslavy,“ dopĺňa odborníčka, podľa ktorej môžu ťažkosti spôsobovať aj úplne bežné situácie, napríklad návšteva verejnej toalety alebo rozhovor s predavačkou v obchode.

Výskyt sociálnej fóbie narastá

Ako psychiatrička dodáva, väčší sklon k sociálnej fóbii majú ľudia, ktorí majú vo svojej povahovej výbave sklon k nízkemu sebavedomiu, katastrofickému mysleniu, prílišný rešpekt pred autoritami, slabšie komunikačné zručnosti, alebo zažili v minulosti nepríjemný či zahanbujúci zážitok v sociálnej situácii (šikana či neprimeraná kritika v škole, na pracovisku, príp. MHD, neúspech pri verejnej sebaprezentácii). Vznikom sociálnej fóbie sú ohrození aj tí, ktorí vyrastali v prostredí s nedostatočnou emočnou podporou alebo sa nenaučili regulovať svoju úzkosť.

„Za posledných desať rokov sa výskyt sociálnej fóbie výrazne zvýšil. Môže to súvisieť s vysokými nárokmi vyspelých krajín na jedinca;  tlak na výkon, výsledky, sebaprezentáciu. Zaujímavé je, že sociálna fóbia sa oveľa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí žijú single – bez partnera. Je to zrejme začarovaný kruh – kvôli sociálnej fóbii si ťažšie hľadajú partnera a žijúc osamote sa utvrdzujú vo vyhýbaní sa sociálnym situáciám,“ poznamenáva doktorka Belanská.

Dopĺňa, že k sociálnej fóbii sa môžu pridať aj ďalšie diagnózy: problémy so spánkom, depresia, závislosť na alkohole, prípadne iné úzkostné poruchy (panická porucha, agorafóbia). „Hlavnou metódou liečby je psychoterapia, a to najmä kognitívno-behaviorálna psychoterapia (KBT), počas ktorej sa pacient učí krok po kroku zvládať svoju neprimeranú úzkosť. V ťažších prípadoch sa s úspechom používajú ľahšie antidepresíva, alebo lieky na rýchle zvládnutie úzkosti (benzodiazepíny). Všetky lieky musia byť užívané vždy pod dozorom lekára,“ uzatvára odborníčka.

MUDr. Soňa Belanská

Štúdium medicíny na Jesseniovej fakulte Univerzity Komenského v Martine ukončila v roku 1996 s vyznamenaním. Atestáciu v odbore psychiatria absolvovala v roku 2009. V rovnakom roku ukončila 4-ročné vzdelávanie v oblasti kognitívno-behaviorálnej psychoterapie. Je zapísaná v Zozname psychoterapeutov SR a od roku 2011 zastáva pozíciu predsedníčky Dozornej rady Gerontopsychiatrickej sekcie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.

Pôsobí v psychiatrickej ambulancii v Nemocnici Milosrdní bratia v Bratislave, ako aj v súkromnej psychiatrickej ambulancii SB Consulting Slovakia v Bratislave. Spolupracuje s Ligou za duševné zdravie. Ako expertka sa pravidelne objavuje v médiách.


Online rozhovor

09:55 - otázka od: Marek Holaza Dobrý deň pani doktorka, akurát som sa dozvedel niečo čo som už dlhšie nevedel pomenovať a to ze zrejme patrím medzi tých čo trpia sociálnou fobiou. Mam 28 rokov a odvtedy ako mi pred siedmimi rokmi diagnostikovali silnú tetanu, mávam presne tie príznaky ktoré som čítal vo vašom prispevku.. Mávam problém s vystupovaní na verejnosti, strach z pozorovania druhými ľuďmi a obavu zo zlyhania, dokonca som kvôli tomuto problému musel prestať chodiť nedele do kostola keďže sa mi tam začala hneď točiť hlava zahmlievat pred očami, budiť srdce a mal som pocit ze odpadnem. Tiež udalosti ako oslavy svadby na ktoré som sa vždy tesieval mam s nimi obrovský problém a to už ani nehovorím ísť verejnou dopravou, proste dosť ma to obmedzuje a trápny lebo chcem normálne fungovať. Taktiež mávam casto problémy zo spanim, dokonca nám niekedy pocit ze trpím depresiami co ma samého už hnevá kvôli tomu ze mam krásnu rodinu t.j.tri deti a manželku a veľakrát im práve nemôžem dať čo potrebujú. Skúšal som už aj psychológa jedno sedenie ale zmenu necítim. Proste strach je obrovskou súčasťou môjho života a to nechcem, pretože pred par rokmi som skoro nevedel co je strach. Viete mi prosím poradiť ako sa toho zbaviť pretože cítim ze ma to nici,a nechcem celý život žiť v strachu. Ďakujem Keďže Vaše ťažkosti trvajú už viac rokov a zasahujú do viacerých oblastí života, žiadny psychológ to nevyrieši na 1 sedení. Dajte tomu ešte šancu. Treba okolo 20 sedení, nácvikov, edukácií, tréningov sociálnych situácií - aby ste cítili zmenu. Najvhodnejšie je nájsť KBT psychoterapeuta. Možno stojí za to skúsiť lieky, výrazne by Vám uľavili. Užívajú sa asi rok.

09:56 - otázka od: František Duda Dobrý den prajem. Ja by som sa len chcel spýtať. Som závislí na tabletky Neurol. Keď ich nemám, tak som úplne bez seba. Dostavam velky strach.. Stres. Môžete mi prosím poradiť. Dakujem vam Neurol sa musí vždy užívať pod dozorom lekára, pre riziko návyku. Poraďte sa so psychiatrom, ako by sa dalo Neurolu zbaviť. Veď predsa liečime aj závislosti. Sú na to postupy. Ak by sa mali ďalej užívať lieky, lekár zvolí bezpečnejšiu alternatívu. Antidepresíva sú rovnako účinné proti úzkosti, ale nenávykové.

09:56 - otázka od: Miloš Dobrý deň, mám problém oslovovať ludí menami, hlavne zrobneninami (Vierka, Jožko...). Čím to môže byť spôsobené? Už ste sa s tým stretli? Pravdu povediac, nestretla. Bolo by to na diagnostický rozhovor, prečo s tým máte problém. Ak nemáte iný problém, len toto, skúšajte ho pomaly prekonať. Najprv skúšajte zdrobneliny používať v relatívne "bezpečnom" prostredí (známi, rodina), a keď sa osmelíte a hlavne zistíte, že nič sa nestane, nič hrozné, môžete svoje nácviky rozšíriť napríklad na kolegov.

09:58 - otázka od: Starovicova Gabriela P.DOKTORKA MAM VELMI VELKE PROBLEMI S TOUTOV FOBIOV MAM VELKY TRAS PO CELOM TELE UZ LEN KED SI POMYSLIM ZE MUSIM IST VON CO I LEN DO OBCHODU NEVIEM S TYM BOJOVAT A SOM ZUFALA Chápem, že samej sa Vám s tým ťažko bojuje. Potrebujete vedenie, ako keby "kouča" - lekára, terapeuta, psychológa. Najlepšie je objednať sa na vyšetrenie ku psychológovi alebo psychiatrovi, on upresní diagnózu, o čo presne ide. Navrhne Vám, čo sa dá robiť. Vždy sa niečo dá. Najčastejšie sa kombinujú lieky a sedenia u psychológa. Ale veľký význam majú aj nácviky v teréne, po zlepšení stavu a príslušnej príprave. Držím palce.

10:01 - otázka od: peter Dobry den,stalo sa mi viac krat v situacii ked som mal vystupit pred ludmi /ms zastupitelstvo,kolektiv pre mna cudzich resp starsich aj ked myslim ze to nebolo vekom,nastali v mojom vnutri stavy strachu,rozbusilo sa mi srdce,mal som tlak na hrudi,chvel som sa,bol som rozruseny,mal som stiahnute hrdlo,tremu,najradsej by som tam nebol ☺.Myslim ze trpim resp.mam priznak soc.fobie,viete mi poradit?Dakujem.Peter 37r. NO Objednajte sa v prvom rade na vyšetrenie u psychológa alebo psychiatra, aby sa upresnila diagnóza. Po ujasnení, o aaký problém ide, Vám navrhnú postup, ako by sa tomu dalo pomôcť. V prvom rade sú to vždy sedenia, edukácia, príprava na nácviky v teréne a potom samotné "trénovanie" týchto situácií naostro , pod vedením terapeuta. Niekedy sa pridávajú lieky, ktoré umožnia rýchlejšiu úľavu.

10:04 - otázka od: Jurajx Dobrý deň, beriem sertralín v dávke 200 mg už 18 rokov, avšak moja doktorka mi stále tvrdí, že nad 200 mg sa nedá ísť. Čital som diskusie, že sertralín sa dá užívať aj v dávke 300 mg za deň. Aký je prosím Váš názor na to? Inak vďaka sertralínu nemám už absolútne žiadne depresie ani panické ataky, akurát ten účinok na S.fóbiu by mohol byť lepší.Dvakrát som ho skúšal vysadiť, ale do pol roka sa znovu vždy vrátili depresie a ataky paniky. Takže ho asi budem brať už doživotne:-). Za Vašu prípadnú odpoveď veľmi ďakujem. Výrobca uvádza ako maximálnu dávku lieku sertrralín 200mg na deň. Ani ja nikdy svojim pacientom nedávam viac. Ak to nestačí, zvolia sa iné stratégie: pridanie iného lieku, alebo úplná výmena za iný liek. Ale len lieky samotné nestačia. Dôležité je s lekárom spolupracovať, diskutovať, snažiť sa pochopiť, kde sú korene Vášho problému. Veľa pomáhajú sedenia u psychológa či terapeuta, edukácia o probléme a nácviky rôzvych situácií. Možno by ste mohli skúsiť zistiť, kde vo Vašom okolí sa dá absolvovať skupinová psychoterapia.

10:08 - otázka od: Doris Ako bojovať s fyzickými prejavmi úzkosti (nedostatočný nádych /výdych, točenie hlavy a nevoľnosti, ak nechcem brať AD? Môžu byť tieto fyzické prejavy nebezpečné z hľadiska zdravia? Tieto fyzické prejavy úzkosti sú maximálne nepríjemné, ale nie sú nebezpečné. Skúste napríklad tzv "dýchanie do sáčku" : priložte si papierový (!) sáčok na ústa a nos, dýchajte do neho 3-4 dychy, potom chvíľu normálne, a potom zase do sáčku. Aby ste vdychovali do seba ten už predtým "vydýchnutý vzduch." Keď nemáte po ruke sáčok, skúste tzv. "riadené dýchanie": pomaly na 3 doby (počítajte v duchu pomaly raz-dva-tri) sa zhlboka nadýchnite, do brucha, pomaly a hlboko, a potom ešte pomalšie to isté množstvo vzduchu na 4 doby (raz-dva-tri-štyri) vydýchnite. Hlavne pomaly a hlboko. Žiadne rýchle plytké dýchanie !! Opakujte hlboké pomalé nádychy 3-4 krát, potom dýchajte normálne. A potom zopakujte. .. Veľmi pomáha aj "odvedenie pozornosti" - niekomu zavolajte, odpočítavajte v duchu od 100 opakovane sedmičku (100-93-86-79,...), počítajte okolo seba červené autá, to je jedno, len si prestaňte všímať, čo sa deje s vaším telom.

10:10 - otázka od: Klaudia Zdravím Som prváčka na VŠ v Prešove (Prešovská univerzita , Fakulta manažmentu). Som na internáte (stredoškolskom) ale vôbec mi to tu nevyhovuje, tým, že som celiatička varenie tu nie je možné a každý deň si musím kupovať drahšie jedlá. Rozmýšľala som, že štúdium ukončím a pôjdem si hľadať prácu ale bojím sa, že tým sklamem rodičov pretože oni sa najviac snažili aby sa mi tu páčilo aby som mala internát v dobrom stave a podobne... A teraz neviem čo mám robiť či ostať a trpieť alebo ísť domov a sklamať rodičov? Vďaka za odpoveď. Pekný deň. Klaudia Porozprávajte sa s rodičmi, či by bola možnosť, aby ste bývali na priváte kvôli špeciálnej strave. Najdôležitejšie je, aby ste školu robili v prvom rade - kvôli sebe... Som si istá, že Vaši rodičia Vás budú rovnako milovať, so školou, či bez, ... Držím palce.

10:13 - otázka od: Janka Dobrý deň, mám diagnostikovanu tetaniu vysoký stupeň. Moja neurologicka má odporučila na psychiatrické vyšetrenie kvôli stavom ako: absolútna tma pred očami, úplne zmeravenie celého tela, nemožné sa pohnúť, rozprávať,pocit na omdletie, slabosť, závrat, všetko vymenované naraz, neviem ako dlho to trvá,potom ten stav prejde.Dala som si urobiť CT hlavy, chrbtice a sono štítnej žľazy, všetko je v poriadku. Sú tieto stavy prejavmi uzkostnej poruchy? Hľadám dobrého psychiatra . Prijímate Vy osobne ešte nových pacientov, alebo mi viete niekoho odporučiť? Ďakujem za odpoveď. Postup neurologičky je absolútne správny.Treba pridať psychiatrické vyšetrenie. Netreba sa báť; je to príjemný rozhovor. Psychiater hľadá iné súvislosti ako neurológ, aby zistil, čo vašu tetániu udržiava. Navrhne Vám postupy, ktoré Vám môžu uľaviť. Ide najmä o sedenia u psychoterapeuta, ale často treba pridať aj lieky, ktoré verdú k výraznej úľave. Najlepšie máte hľadať odborníka podľa referencií. Aj ja prijímam nových pacientov.

10:14 - otázka od: Jozef Ťapaj Dobrý deň, pôjdem rovno k téme.ja som pred dvoma rokmi hospitalizovaný na psychiatrii, prvý krát mu diagnostikovali atypickú depresiu po 4 mesiacoch som bol znovu hosp.a teraz mám poruchu osobnosti f60.mam 42 rokov som ženatý mám 2 deti .zo symptómami aké opisujete v sociálnej fóbií som nesmierne trpel od mala a trpím s nimi aj teraz . robí mi to obrovské problémy aj v tomto veku a neviem sa proti tomu brániť.navstevujem aj teraz terapie u psychologičky.ja viem že sa to nedá opísať takto , že je to zložitý problém.moja otázka znie či by ste my vedeli pomôcť. Skúste sa svojej psychologičky alebo svojho psychiatra opýtať na možnosť skupinovej psychoterapie. Držím palce.

10:18 - otázka od: Blažovičová Viera krásny dobry den pani belancova chcem sa vás spytat ako sa mam zbavit pocitu menejcennosti a ako sa mam zbavit cervenania ked som medzi ludmi vzdy mam cerveny dekolt a tvar a hanbim a ako sa mam osmelit mam 37 rokov.Dakujem krásne za odpoved a pomoc Pocity menejcennosti - sú psychologická téma. Odporúčam Vám objednať sa do ambulancie psychológa a tam položiť túto otázku. Navrhne Vám sedenia, pri ktorých budete spoločne pátrať vo Vašej minulosti, kde, kedy a za akých okolností sa u mladého človeka môže niečo takéto vyvinúť. A ako sa to robí, aby sme sa ako dospelí oslobodili od našich starých strachov a úzkostí. Nie je to ľahké. Je to proces. keď sa niečo vyvíja vyše 30 rokov, aj "prekročiť svoj tieň" a zbaviť sa toho trvá dlhší čas (viac mesiacov, niekedy 1-2 roky). Na červenie, t.j. fyziologické či vegetatívne príznaky úzkosti, pomáhajú lieky, alebo aspoň doplnky výživy s ukľudňujúcim účinkom: Magnézium, valeriána, chmeľ, šafrán, ľubovník, .. poraďte sa v lekárni.

10:21 - otázka od: Peter Prosim.vás považuje sa za socialnu fobiu ked nechcem chodiť do spoločnosti plesy bar kaviaren spoločenské podujatia podujatia neviem.sa proste uvoľniť byt v pohode hlavne v domacom prostredi dedine...inak ludi mam rad Keď to Vy nepovažuje za problém, tak ani ja :) ... Znakom nejakej poruchy je, že Vám ten stav strpčuje život, že sa toho chcete zbaviť. .. Ale ja poznám veľa ľudí, ktorí sú úplne v pohode, aj mimo veľkých kolektívov a vôbec sa im nežiada chodiť do spoločnosti - aj keď sa to v dnešnej dobe pokladá za "cool". Asi Vám to takto vyhovuje. Tak prečo nie? Nie sú všetci ľudia extroverti a vymetači večierkov. Je dobré, že sám najlepšie viete, kde sa cítite dobre. (ste mi pripomenuli: ... "pohoda-klídek-tabáček"..)

10:26 - otázka od: Rudolf.weinberger Obyčajná "ostychavost" a jediným riešením je zapojenie jednotlivca do kolektívu.... veda urobená z ničoho Nie je ostrá hranica medzi "ostýchavosťou" a skutočnou Sociálnou fóbiou. Jedno je povahový rys, druhé je stav, porucha, ktorá človeku výrazne znižuje kvalitu života. Nie je jednoduché človeka so SF tzv "zapojiť do kolektívu"; bráni mu niečo, čo je silnejšie než jeho vôľa alebo dobrá snaha ľudí naokolo. Niekedy by ste ho tým mohli ešte viac traumatizovať. Pri liečbe sa samozrejme snažíme vrátiť človeka do života. Ale chce to veľa trpezlivosti, edukácií, nácvikov v "bezpečnom" prostredí. Vedenie odborníkom. .. Ako pri plávaní. Bola by som veľmi opatrná, neplavca len tak hodiť do vody: plávaj!...

10:29 - otázka od: Monika Dobrý deň pani doktorka. Moja 18 ročná dcéra trpí všetkými vyššie uvedenými príznakmi.Minulý rok sa to veľmi zhoršilo a rozhodla som sa ju preložiť z bilingválneho gymnázia na klasické. Minulý rok skončila na individuálnom štúdiu.Mala hrozný strach odpovedať pred spolužiakmi- presne, že sa strápni. Bola jej diagnostikovaná ťažká tetánia.Nespáva v noci(bola už aj v spánkovom laboratóriu), potom je cez deň unavená, vyčleňuje sa z kolektívu, má problém niekoho otravovať( napríklad učivo- spolužiaci). Stále je chorá, pritom podľa vyšetrení má imunitu v poriadku. Teraz je od septembra na klasickom gymnáziu a opäť už tretí týždeň chorá(možný zápal trojklanného nervu). Bola som s ňou aj u klinickej psychologičky, ale dcére nejak nevyhovuje a nechce ku nej chodiť.Som z toho, že nežije normálny študenstký život nešťastná. Stále je len doma zatvorená v izbe a na telefóne. Veľmi rada by som s dcérou zašla za Vami, ale asi by bolo treba chodievať s ňou za vami častejšie a v týždni nechcem aby už vymeškávala zo školy. Viete mi niekho odporučiť v Žiline? Ďakujem, Priecelová Popisuje viac rovín problému, nejde len o prejavy Sociálnej fóbie. Určite je na mieste vyšetrenie odborníkom (psychológ, psychiater), aby sa neprehliadla možno aj iná porucha, napríklad depresia. Ak Vám jedna psychologička nevyhovuje, určite sa skúste obrátiť inde. Tých pár návštev u psychológa či psychiatra už na školskej dochádzke nenarobí veľkú šarapatu, skôr to môže pomôcť. Poraďte sa aspoň so školskou psychologičkou, na škole, kde teraz dievča je. Ja pracujem s pacientami od 18 rokov.

10:35 - otázka od: Gáborová Božena Dobrý deň, mám 66 rokov a veľké problémy s psichikou. Mám problém ist do obchodu kde je veľa ľudí taktiež do kostola aaj na návštevy príbuznych, Ak mám niekam ist zvýši sa mi tlak tak že si musím dať tbl.pod jazyk začne sa mi točit hlava, Nie som schopná sama niekam ísť všade somnou musí ísť manžel. Lieky už na mne kúšali SSR, neznášam iadne je mi z nich strašne zle takže to riešim Lexaurínom, neviem ako sa z tohoto bludného kruhu dostať najlepšie mi je doma .Ďakujem za vašu radu s pozdravom Božena Gáborová SSRI lieky na ľuďoch neskúšame, veď ich používame už vyše 20 rokov, je s nimi veľa skúseností. Ak Vám nevyhovovali, stále sú aj iné skupiny ľahkých antidepresív, ktoré môže lekár zvoliť. Ak ste na tieto lieky citlivá, treba určite veľmi opatrne robiť s dávkou lieku a určite táto liečba patrí do rúk psychiatra, nie praktického lekára. Alebo skúste nájsť vo vašom okolí psychologičku, možno by Vám vyhovovala odborníčka blízka aj vekom, aby ste mohli o svojich problémoch s niekým slobodne hovoriť a hľadať príčiny Vášho strachu. ˇKaždému človeku sa uľaví, keď má s kým zdieľať svoje pocity a myšlienky. A keď tomu porozumie, kde sa berú jeho strachy a čo ich udržiava.

10:38 - otázka od: Lukáš Dobrý deň pani doktorka, vážim si Vašu prácu, ale pamätajte si, že bez Boha nič nedokážete. Keď pacienti berú tabletky na nejaké psychické problémy na 90% zmení jeho osobnosť. Tieto problémy dokáže vyliečiť jedine Boh ako všetky ostatné Choroby Môžem Vás ubezpečiť, že lieky nemenia osobnosť človeka. Osobnosť je u dospelého človeka veľmi konštantná charakteristika. Niektorí ľudia by ju aj potrebovali zmeniť (napríklad pacienti s inou diagnózou - mám na mysli poruchu osobnosti), a tí vedia, že často treba roky (!) terapií, aby sa dosiahla aká-taká zmena.

10:45 - otázka od: miro pozdravujem, chcem sa spytat, akym spisobom odstranit strach z navstev v nemocnici.. moja priatelka ma vazne zdravotne problemy, no skor mozno tym ze si vsetko extremne pripusta a podvedome rata s najhorsimi scenarmi.. faktom je ze je to jeden z mnohych dovodov, preco som s nou celych 10 mesiacov len v telefonickom a pisomnom kontakte.. jednoducho pred planovanou navstevou spusti extremny plac, nepomahaju ani psychofarmaka.. cely ten cas je aj v opatere psychologov a psychiatrov, no evidentne to nijako nepomaha, dokonca mam pocit ze sa stav zhorsuje.. pritom v reali ziadny problem so socializaciou nikdy nemala.. avsak v minulosti jej bolo v nemocnici ublizene prave na navsteve.. nasledkom bol potrat dvojiciek.. je este sanca, ze sa jej pristup k navstevam moze zmenit? dost vazne to narusa integritu nasho vztahu.. snazim sa pri nej stat, podporujem ju ako len viem, zvladam vsetky jej diagnozy(aj domnele), vysvetlujem, no toto ma zacina dost vyrazne ovplyvnovvat, a mam strach sam pred sebou, ze nezvladnem ustat toto nezmyselne odmietanie navstev z jej strany.. som pedagog, viem, ze mnohe veci nie su jednoduche, no uz ani moje vzdelanie a skusenosti nevedia najst vychodisko.. pytam sa anonymne z dovodu, aby som jej neublizil aj by nahodou natrafila na moju otazku niekde na diskusii ci nete.. no samozrejme v pripade potreby viem dat vsetky kontakty na seba, aj na nu... Rozumiem správne, že Vaša priateľka nielenže odmieta návštevy u lekára, ale aj s Vami osobne je 10 mesiacov len telefonickom a písomnom kontakte ? Pokiaľ ide o Váš vzťah (píšete, že to narúša integritu Vášho vzťahu) , veľmi úprimne ju nechajte nahliadnuť do Vašich myšlienok a pocitov. Napíšte alebo povedzte jej všetko, ako sa cítite a čo Vám ide hlavou. Možno si to ona neuvedomuje - pokiaľ jej to jasne nedeklarujete. Nazvala by som to symbolicky "vyložte karty na stôl." .. Čo sa týka návštev u lekára či v nemocnici, to musí ona riešiť so svojimi terapeutmi; tak ako to vždy robíme pri špecifickej fóbii (strach z odberu krvi, strach zo zubára, etc). Je to zdĺhavá mravenčia trpezlivá práca pre jej terapeutov, aby jej pomohli prekonať tú traumu, ktorú zažila v minulosti. Vo všeobecnosti platí, že dnes je dnes. Každý človek má nejaké boľačky z minulosti, ale snažíme sa, aby neovplyvňovali náš súčasný život. Držím palce !

10:55 - otázka od: Hany Môj syn pred 3 rokmi zrazu začal odmietať chodiť do školy. Dokonca zmenil školu ale nepomohlo to. Tvrdí, že keď príde do školy tak ho bolí brucho a strašne sa spotí. Vtedy mal 16 rokov. A dnes sme na tom tak, že si presadil v poslednom 4. ročníku na gymnáziu individuálny štúdijný plán. Chcem sa spýtať, či je možné, že sociálna fóbia sa prejavuje iba vo vzťahu k škole. V podstate nemá problém ísť medzi ľudí, pôjde do obchodu, dokonca chodí sám do posilovne... Môže byť toto sociálna fóbia, ako to prezentuje on a v podstate mu dávajú za pravdu aj psychiatrička a psychologička kam chodí alebo je to niečo iné? Je pravda, že momentálne je o poznanie kľudnejší, ale na druhej strane sedí doma a hrá sa na počítači. Dal si síce žiadosti o brigády ale zatiaľ nič nevychádza. Máme ešte dve dcéry, ktoré tiež nie sú práve najspoločenskejšie. Staršia dcéra rovnako navštevuje psychiatra, ona je myslím učebnicový problém socálnej fóbie. Ale ona má absolútne rozdielny prístup ako syn. Ona sa snaží, bola už trikrát pracovať v zahraničí. Tam sa veľmi snažila to prekonať ale veľmi trpela, vyvrcholilo to až sebapoškodzovaním. Ale u syna mám pocit, že on sa to nesnaží prekonať, on len stále od psychiatričky a aj psychologičky chce, aby mu potvrdili, že on naozaj tu sociálnu fóbiu a potom ju využíva ako argument, aby nechodil do školy, čo je pre mňa absolútne nepochopiteľné. Čím to je, že naše deti majú s ľuďmi problém? je to chyba výchovy alebo je to nejaká genetika alebo čím to je ? Ďakujem Neviem presne vysvetliť, čím to je, prečo Vaše deti majú tieto ťažkosti; na to mám málo informácií. Ale prikláňam sa k tomu, že ak psychologička aj psychiatrička v názorovej zhode pokladajú túto diagnózu za istú, tak zrejto to tak je. Vidíte sama, že chlapec je doma kľudnejší. A inak, na počítači sa dnes hrajú úplne všetci, mladší, starší - to je samostatná téma. Skúste možno zmenu v prístupe - na syna nejaký čas netlačiť, nenútiť ho. Možno je svojou povahou introvert. Poraďte sa najmä s jeho terapeutmi, aký máte voči nemu zvoliť prístup a ako s ním komunikovať. Držím palce.

Fotogaléria


Tagy:
Psychiatrička Soňa Belanská sociálna fóbia

08.10.2018  |  Foto: archív MUDr. Belanskej  |  Zdroj: zh

Ďalšie články