Zuzka po prekonaní rakoviny mozgu: Ak by sa vrátila, PORAZÍM ju zas! TAKTO

Zdroj: Zuzana Oršulová - súkromný archív
2024-02-12 07:00:00

Prečítajte si rozhovor so Zuzkou, ktorá prekonala rakovinu mozgu. Zistíte, že okrem tradičnej liečby siahla po úprave stravy, pohybových zvyklostí, mentálneho nastavenia a že siahla aj po alternatívnej liečbe. Rozmýšľala najmä, prečo k nej ochorenie prišlo a uvedomila si, že zrejme je všetko v hlave...

Ako si spomínate na moment, keď vám bola diagnostikovaná rakovina?

V prvom momente to bolo zdesenie a strach. Hlavne som si to naplno uvedomila, až keď som zbadala nápis Onkologický pavilón. To ako vážne??? V tom momente som nevedela, ako reagovať. Po lícach mi stekali slzy a mala som problém sa vôbec nadýchnuť a doslova som vnímala, ako moja predstava o krásnom živote sa v tom momente rozsypala ako domček z kariet.

O akom druhu rakoviny hovoríme?

Hovoríme o nádore na mozgu - Glioblastom Multiform Grade 4 .

Koľko ste mali rokov?

Mala som 33 rokov

Ako ste sa k tejto situácii postavili? Asi chvíľu trvá, kým sa človek spamätá...

No keďže to bola pre mňa nová situácia, samozrejme, že to nebolo zo dňa na deň. No po pár dňoch opúšťania sa, som si sadla a začala premýšľať, ako s tým idem naložiť. V hlave mi rezonovalo, len to, že sa musím vzchopiť. Hovorila som si dookola: „Toto nemôže byť koniec! Ja to musím nejako zvládnuť." Moja liečba trvala 6 týždňov a na tento čas sme bývali v Nitre, kde sa pri mne striedal manžel so sestrou. Sestra mi veľmi pomohla v hľadaní toho, čo všetko by sme mohli urobiť popri medicínskej liečbe, aké doplnky môžem užívať, ako zmeniť stravu, ako nastaviť psychiku,… a najmä tým, že bola pri mne hneď na začiatku, sme spolu prebrali to, ako som žila pred tým a aké som mala zmýšľanie, aké hodnoty boli pre mňa dôležité... Povedali sme si že - áno, prišlo mi to do života, tak skúsme prísť v prvom rade na to, prečo a v druhom rade, ako si môžem aj ja sama pomôcť. Postupne mi to celé dávalo zmysel a utvrdzovala som sa v tom, že to bude v poriadku, že som veľmi silná osobnosť na to, aby ma to položilo.

Ako konkrétne ste začali bojovať?

Absolvovala som operáciu a štardardnú liečbu, chemoterapiu – v tabletkovej forme a rádioterapiu. Hovorili sme, že idem každé ráno na 7 min. do solárka. Už týmto sme situáciu naozaj odľahčovali, ale nebolo to nijako umelé a silené, naozaj sme to tak cítili, že máme na výber - buď to budeme brať ako drámu a to nás bude ťahať dole, alebo v tom celom nájdeme aspoň kúsok humoru a odľahčenia a zvládneme to. Zrekapitulovali sme si so sestrou celý môj život. Rozobrali sme každú jednu oblasť a hľadali momenty, ktoré mi v minulosti mohli spôsobiť traumu. Postupne sme zaraďovali do dennej rutiny pohyb u mňa hlavne prechádzky a tiež humor - ten bol pre nás veľmi dôležitý. Udržať si totiž taký zdravý nadhľad a nebrať sa až tak “smrteľne vážne” nám pomáhalo celé to náročné obdobie zvládnuť.

Zmenili ste aj stravu. Ako?

Začala som raňajkovať, čo pred tým u mňa nebolo zvykom. Denné jedlo sme rozdelili na 5 nutrične vyvážených porcií. Každý deň sme mali zelenivové polievky, medzi tým zeleninové a ovocné šťavy. Zvýšila som príjem tekutín na asi 3 litre denne. Pila som aj rôzne bylinkové čaje – hoci čaje nie sú u mňa obľúbeným nápojom. Do jedálnička som zaradila oveľa viac zeleniny, obmedzila som mäso a rafinovaný cukor, pridala bielkoviny, zdravé tuky a tiež koreniny ako kurkumu a čierne korenie, ktoré sú skvelým pomocníkom pri likvidácii rakovinových buniek. Tiež som pridala do jedál morské riasy, výživové doplnky ako liečivé huby - Reishi, Shitake, tiež doplnky ako Dračia krv, CBD olej a veľa ďalších. Všetko sme pridávali postupne, lebo je toho veľa, čo človek môže skúsiť, ale na všetko treba ísť postupne a nemiešať to hlava - nehlava.

Kde ste čerpali informácie o tom, ako s ochorením bojovať?

Naša mamina mala rakovinu a počas svojej liečby čítala veľmi veľa kníh o tom ako rakovinu zvládnuť - najmä psychicky a ako si môže aj ona ako pacient sama pomôcť pri liečbe. V tej dobe ešte nebol internet a mamina sa všetko snažila naučiť z kníh, ktoré mala doma alebo si kupovala. Všetko, čo robila, učila postupne aj moju sestru. Moja sestra s ňou prežívala celú liečbu rakoviny od jej 9-tich až po 16 rokov. Mamina jej všetko postupne vysvetľovala a učila ju mnohým veciam, akoby niekde hlboko v sebe cítila, že sestra to raz bude potrebovať. Neskôr ochorela aj moja sestra na nezhubné ochorenie lymfatických uzlín, kde si sama na sebe vyskúšala všetko, čo sa naučila od našej maminy, plus si hľadala aj nové zdroje informácii aj v knihách, u liečiteľov a na internete. Z jej ochorenia sa liečila asi rok, kedy mala možnosť sama na sebe skúšať všetko, čo fungovalo u maminy. Keď som neskôr ochorela ja, sestra už mala dostatok skúseností a aj vedomostí, aby mi bola schopná pomáhať na ceste k zvládnutiu rakoviny a uzdravovaniu sa.

Navštívili ste dokonca aj alternatívneho liečiteľa. Prečo?

Áno, navštívila som niekoľko liečiteľov. Ako prvý bol liečiteľ, ktorý sa venuje aj hypnoterapii. Priznám sa, nikdy som na takéto veci neverila, ale povedala som si, že čo ak za vznikom mojej rakoviny stála nejaká neprekonaná trauma? Keď som mala 6 rokov, zomrel nám ocino a keď som mala 11 rokov, zomrela aj naša mamina. Keďže som bola ešte dieťa, neuvedomovala som si, že to musím dať zo seba von. V tom čase ešte nebolo u nás toľko dostupných terapeutov, za ktorými by som ako dieťa mohla zájsť a preliečiť svoju bolesť zo straty rodičov v čase, keď to bolo čerstvé. Ako dieťa som vnímala situáciu ako veľmi boľavú a proste bolo pre mňa najvhodnejšie riešenie čo najrýchlejšie skúsiť na tú bolesť zabudnúť, vytesniť ju a proste prežiť. A ako išli roky, brala som to ako holý fakt, že tu proste nie sú, že tak to je a hotovo. Neskôr som si uvedomovala, že keď vidím nejakú matku s dcérou na ulici,  že sa rozplačem. A vždy plač pominul a ja som si plynula životom ďalej. Až keď mi prišla do života rakovina, povedala sim si, že je na čase to vypustiť zo seba možno aj tým, že sa s liečiteľom otvorene porozprávam o celom mojom doterajšom živote. Navrhol mi hypnózu, pretože hneď mu bolo jasné, kde môžu siahať korene mojej rakoviny.

Pomohol vám?

Áno, pomohol. Uviedol ma do vedenej hypnózy, kde som na konci cesty stretla rodičov a mala som možnosť sa s nimi rozlúčiť a aj odpustiť im. Pretože keď obaja rodičia zomreli, cítila som v sebe na nich hnev, že nás tu ako deti nechali. Čiže moja veľmi veľa rokov potlačovaná trauma, resp. jej vylidčenie, bola súčasťou môjho ozdravného procesu. Za čo som veľmi vďačná. Bola to akoby vedená vizualizácia, kde som bola pri vedomí, ale terapeut ma dokázal tak uvoľniť, že som akoby vypla v sebe kontrolu môjho mozgu a mohla som naplno prežiť situáciu s rodičmi, akoby sa to dialo práve teraz. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé ale hlavne veľmi oslobodzujúce a naozaj liečivé.

Aká doba prešla odvtedy, čo ste rakovinu porazili?

Rakovinu som mala v roku 2020. Takže 3 roky aj niečo.

Ste ešte sledovaná?

Áno každého pol roka absolvujem magnetickú rezonanciu.

Aká je možnosť, že sa vám choroba vráti?

Hneď pri diagnostike mi bolo povedané, že tento typ nádoru sa môže vrátiť, ale nikto nevie povedať, kedy. Prvý rok som sa toho veľmi bála, ale postupne som sa nastavila tak, že keď som ju zvládla raz, zvládnem ju znova, keďže už viem ako na to.

Veľmi vám pri chorobe pomáhala sestra. Tá teraz napísala knihu, ktorou chce osloviť aj ostatných pacientov s touto diagnózou. Čo v nej nájdu?

Sestra napísala knihu pod názvom Kým dýcham, žijem. Názov knihy sú vlastne slová našej maminy, ktoré povedala mojej sestre, keď sa jej sestra ako 12-ročná spýtala, či sa z rakoviny vylieči, alebo zomrie. Tie slová mamina vraj hovorievala počas celého jej procesu liečby. Mamina tým dávala najavo, že pre nás je podstatný práve dnešný deň. A ak dnes je tu a dýcha, tak žije. Hoci po 7 rokoch od diagnózy zomrela, dokázala niečo neskutočné. Lekári jej totiž na začiatku dali len 3 mesiace života. Mamina tu bola vďaka svojmu skvelému psychickému nastaveniu a tiež svojpomoci v podobe všetkého, čo robila, ďalších úžasných 7 rokov. Kniha je venovaná všetkým onkologickým pacientom a ich príbuzným. Sestra ju spísala ako taký návod, ktorý použila už predtým pri svojom uzdravovaní aj pri mojom uzdravovaní a tiež pri ďalších jej blízkych ľuďoch, ktorí boli diagnostikovaní na rôzne typy rakoviny. Poskytuje čitateľom krok za krokom cestu od prijatia diagnózy, cez jej pochopenie a nastavenie myslenia, zmenu stravy a veľa iných krokov potrebných pri uzdravovaní sa na tele, ale najmä na duši. V knihe je venovaná veľká kapitola aj pre príbuzných, ktorí často nevedia, ako reagovať či komunikovať s blízkym onkologickým pacientom. Sestra im z vlastných skúseností radí, čo hovoriť, kedy radšej mlčať, ako konkrétne pomáhať onkopacientovi... Takisto v knihe nájdete niekoľko silných inšpiratívnych príbehov ľudí, ktorí si rakovinou prešli, či už ako pacienti, alebo ako príbuzní. Každý z respondentov jej knihy ponúka čitateľovi svoje rady a tipy, čo pomoholo najviac jemu pri zvládaní rakoviny - či už psychicky, alebo aj fyzicky.

Čo by ste vy sama odporučili pacientom s podobným osudom?

  • Nastavte si svoju myseľ na svoje plné zdravie a verte tomu „do nemoty“.
  • Hľadajte si popri medicínskej liečbe aj alternatívne možnosti a vyberte si z toho, čo vám bude najviac vyhovovať.
  • Nechajte si pomôcť aj so svojimi starými nespracovanými emóciami. Nájdite si na to spôsob alebo človeka, ktorý vám bude vyhovovať. Je to veľmi dôležité a nápomocné.
  • Ďakujte každý jeden deň x-krát za svoj život bez ohľadu na momentálnu situáciu.
  • Užívajte si naplno každý jeden moment svojich dní. Nikdy neviete, koľko času v tomto živote ešte máte.
  • Neberte seba ani situáciu „smrteľne vážne“. Smejte sa najviac, ako sa len dá
  • Nájdite si čas na pohyb a hýbte sa koľko vám telo dovolí.

V čom vás rakovina zmenila? Vás ako osobu - aký je váš život po boji s touto chorobou?

Teraz po troch rokoch od mojej diagnózy s odstupom času vnímam svoju chorobu, ako veľkého učiteľa a lekciu, ktorú som zrejme potrebovala, aby som sa zastavila a začala žiť  svoj život inak. Vnímam ju ako DAR, nie trest, lebo vďaka tomu mám teraz možnosť vidieť svet z úplne inej a hlavne krajšej perspektívy. Moja choroba mi dala veľa. Mnohému ma naučila a spravila zo mňa nového a myslím, že lepšieho človeka.

Fotogaléria


Tagy:
onkologia rakovina rakovina mozgu hypnoza alternativna liecba

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia